„Ružovo-červené mesto, ktoré je staršie ako čas“ PETRA

Petra nie je ani ružové, ani červené mesto, ale má skôr lososovú farbu. A nie je to mesto, ale skôr obrovský cintorín. Petra je miesto, ktoré zanecháva mnoho nezodpovedaných otázok, no tento závoj tajomstva iba zvyšuje jeho príťažlivosť.

0
18
mesto Petra
Photo by @amanitoursofficial on Instagram

„Ani ružové, ani mesto, ani spolovice také staré ako večnosť
– ale stále pozoruhodné.“

V 4. stor. pred n.l. dosiahol nomádsky kmeň Nabatejcov kontrolu nad údolím medzi Aquabou a Mŕtvym morom na východnej strane Wadi el Araba v Jordánsku. Keďže kontrolovali dôležité obchodné cesty, časom zbohatli a získali moc. Petra je toho dôkazom. 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa K r i s (@endlessartlover),

Petra nie je mesto 

Skôr sa predpokladalo, že ide o mesto. Dnes sa však vie, že Petra je pohrebisko, ktoré bolo vytesané do skál 900 m. n m. Na niektorých hroboch sú zjavné pozoruhodné detaily. Iné sú vyzdobené charakteristickými nabatejskými dekoráciami a vykazujú vplyv asýrskeho a egyptského stavebného slohu. 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Ghadeer Abd Al-kareem (@dodymaxwell),

V roku 106 n. l. bola Petra začlenená do rímskej ríše. Vzniklo tu fórum, kúpele, kamenný amfiteáter, divadlo a všetky ďalšie prvky rímskej civilizácie. So vzostupom Palmýry sa obchodné cesty zmenili a Petra upadla do zabudnutia. Po celé stáročia Petru poznali už len príslušníci domácich kmeňov. 

ťavy Petra
Photo by Callie Joseph on Unsplash
Znovuobjavenie

Švajčiarsky bádateľ Johann Ludwig Burckhardt začul historky o stratenom meste a v roku 1812 Petru znovu objavil. Bol oblečený ako moslim, plynule hovoril po arabsky a nahovoril istého domáceho sprievodcu, aby ho doviedol k hrobu. Vraj tam chce obetovať kozu. Ten Burckhardta doviedol k úzkej, 1200 metrov dlhej skalnej rozsadline a potom sa Burckhardt naraz ocitol pred akousi budovou.

Petra úzka cesta
Photo by Simon Goetz on Unsplash

Bola to klenotnica čiže el-Kasneh, pravdepodobne najznámejšia pamiatka v Petre. Na vrchu fasády údajne kedysi prechovávali poklad nejakého faraóna. Veľa návštevníkov sa pokúšalo z nej vybrať údajné poklady. Slávna klenotnica je pravdepodobne hrobom jedného z posledných nabatejských vládcov. 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa ✹Alba Camps Hidalgo 🎗 (@albacampss),

Nezabudnuteľným zážitkom však ostáva moment, keď návštevník prejde tienistou, úzkou rozsadlinou a naraz zastane pred slnkom zaliatou fasádou klenotnice. Navštívili ste už toto obdivuhodné miesto zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO? Pochváľte sa v komentároch! 

DoDo

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte Váš komentár!
Zadajte Vaše meno tuto