Dedičské konanie má za účel správne identifikovať právoplatných dedičov a spravodlivo im rozdeliť majetok po zosnulom. Riadi sa buď poslednou vôľou vo forme testamentu alebo podľa zákona. Jeho priebeh môže byť komplikovanejší ak existuje viac dedičov, medzi ktorými panujú nezhody a nedôvera, ak po mŕtvom ostali dlhy a iné záväzky. Rovnako je to aj v prípade, ak ide o zdedenie nehnuteľnosti viacerými príbuznými.
Závet má prednosť. Čo však, keď nebol spísaný?
Ešte za života poručiteľ môže vyhotoviť závet, kdevyjadrí svoje želanie alebo rozhodnutie týkajúce sa rozdelenia svojho majetku po smrti. Na to, aby bol platný, musí obsahovať deň, mesiac, rok a podpis poručiteľa. Ak nebol napísaný vlastnoručne, musia tam byť naviac aj podpisy dvoch svedkov. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Počas života závet môže byť doplnený, prepísaný alebo aj zrušený (napr. fyzickým zlikvidovaním listiny).
Na Slovensku však častejšie ako závetom, prechádza majetok na pozostalých dedením zo zákona. To stanovuje občiansky zákonník, kde je presne zadefinované poradie skupín dedičov a veľkosť ich podielov, na ktoré si môžu nárokovať:
- skupina – deti pozostalého, manžel/ka
- dedia rovnakým podielom, ak nededí nejaké z detí, dedia rovnaký diel jeho/jej deti, ak nededia žiadni potomkovia, prichádza na rad:
- skupina – manžel/ka , poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti
- dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia:
- skupina – súrodenci, tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti,
- dedia rovnakým dielom, ak niekto zo súrodencov z nejakej príčiny nededí, prináleží jeho podiel jeho/jej deťom, ak ani v tejto skupine sa nemá komu prenechať majetok zosnulého, prichádza na rad posledná:
- skupina – prarodičia pozostalého,
- dedia rovnakým dielom, ak nededí ani jeden z nich, pripadá dedičstvo ich deťom.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu (tzv. odúmrtie).
Občiansky zákonník ďalej upravuje, za akých podmienok môže nastať tzv.,,vydedenie“, kto sú neopomenuteľní dediči, čo znamená dedičská spôsobilosť osoby a ako postupovať, keď dedič chce odmietnuť dedenie.
Priebeh dedičského konania
Priebeh dedenia sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom (č. 161/2015 Z.z.):
- Dedičské konanie môže začať buď na návrh nejakého z dedičov alebo aj bez návrhu – matrika zašle úmrtný list na okresný súd podľa miesta bydliska zosnulého. Ten pridelí spis notárovi, ktorý v dedičskom konaní vystupuje ako súdny komisár.
- Predbežné vyšetrenie – súdny komisár prezisťuje, kto sú právoplatní dediči, či bol spísaný závet, stav poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne či treba urobiť aj tzv. neodkladné úkony (úschova dedičstva, predaj vecí, ktoré nemožno uschovať, určenie správcu dedičstva atď.). Nie je zákonom stanovené, koho konkrétne si má notár predvolať na zistenie o osobných, rodinných a majetkových pomeroch poručiteľa. V praxi sa však osvedčilo, že najlepšie informovaná osoba je spravidla ten, kto sa postaral o jeho pohreb.
Súdny komisár jednotlivo ocení majetok a určí aj všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, z ktorej sa vypočíta aj výška jeho odmeny. Ocenenie prebieha na základe dokazovania – cez účastníkov konania, odbornými vyjadreniami alebo súkromným znaleckým posudkom. Komisár v tejto fáze spolupracuje aj s rôznymi inštitúciami ako je banka, daňový úrad, exekútor či kataster nehnuteľností, ktoré mu zašlú výpisy a iné doklady pre presnejšie výpočty.
- Súdny komisár vydáva tzv. upovedomenie o dedičskom práve. Súd upovedomí tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o právne dedičstvo odmietol upovedomiť.
- Súdny komisár nariadi v konaní o dedičstve pojednávanie, o ktorom je vyhotovená zápisnica. Na prejednanie dedičstva netreba nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi alebo ak dedičstvo pripadne štátu.
- Ak nedôjde k odmietnutiu dedičstva, súdny komisár môže vydať uznesenie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenie o dedičstve, prípadne uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva.
- Záver dedičského konania: Súd v uznesení o dedičstve (v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 civilného mimosporového poriadku):
- potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
- potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
- schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadáva jeho pohľadávka,
- schváli dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov,
- potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
- neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
- Ak po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa dedičské konanie skončilo, sa objaví ďalší poručiteľov majetok (poprípade aj dlh), vykoná sa na návrh dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie sa nebude ,,znovu otvárať“.
Dĺžka trvania dedičského konania je individuálna, ak dedenie je bez sporov a komplikácií, väčšinou prebehne do polroka. Ak sa dediči nevedia dohodnúť a ,,do hry“ vstupujú už ich advokáti, na súde sa to vie ,,pretiahnuť“ aj na niekoľko rokov.
Na čo myslieť v prípade dedenia nehnuteľnosti
Ak je predmetom dedenia nehnuteľnosť, správne ocenenie nehnuteľnosti je veľmi zásadné. Môžete predložiť vami vyhotovený odhad ceny, poprípade môže to uskutočniť aj notár. V záverečnom uznesení (osvedčení) sa po dohode dedičov potvrdia ich dedičské podiely. Následne treba prepísať nehnuteľnosť na nového vlastníka/vlastníkov. Táto úloha tiež spadá do právomoci notára, ktorý podáva návrh na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak treba čakať na správoplatnenie uznesenia.
Zápis do katastra je možné vykonať dvoma spôsobmi:
- zdĺhavá forma zápisu: notár zasiela uznesenie o dedičstve príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru, ktorý zapíše výsledok dedičského konania do katastra nehnuteľností,
- preferovanejšia forma zápisu: dedič sám podá návrh na zmenu vlastníctva žiadosťou na kataster, pričom len doloží uznesenie o dedičstve. Po prebehnutí zápisu na príslušnom katastrálnom úrade dochádza k vystaveniu nových listov vlastníctva.
Po tejto zmene na liste vlastníctva sa dedič (dedičia) môžu dohodnúť na predaji nehnuteľnosti, a tak si vyplatiť zdedené podiely. Predaj prebieha štandardne cez kúpnu zmluvu. Čo sa týka dane z predaja zdedenej nehnuteľnosti, priami dediči nemusia nič platiť, pokiaľ nehnuteľnosť mal vo vlastníctve zosnulý aspoň 5 rokov. V prípade nepriamych dedičov (sestra, brat, ujo, teta) sa 5 rokov začne počítať až od nadobudnutia dedičstva.
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.