Školy a škôlky majú priestory na školských dvoroch často nevyužité, nezriedka sú aj ihriská a dopadové povrchy opotrebované. Práve čas do začatia školského roka je vhodný nielen na revíziu herných prvkov a povrchov, ale aj na doplnenie a oživenie samotných herných plôch.

Hoci školy a materské škôlky sa už pripravujú na začiatok nového školského roka, popri úprave vnútorných priestorov je dôležité sa sústrediť aj na tie vonkajšie. Mnohé detské a športové ihriská sú opotrebované, a práve revízia herných prvkov a dopadových plôch dokáže odhaliť, ktoré sú už pre hru či cvičenie nebezpečné a je potrebné ich vymeniť. Zároveň je tento čas vhodný na prípadné doplnenie ihriska a nevyužitých plôch o ďalšie herné prvky, príp. o spestrenie povrchu. Podľa odborníkov je však aj tu potrebné dodržať pravidlá.

Technický stav

Kontrola technického stavu herných prvkov je alfou a omegou. „Mali by byť konštrukčne odolné, nemali by sa vplyvom používania výrazne kývať a hroziť rozpadnutím, nemali by z nich trčať hrdzavé klince a skrutky, odhnité nosné stĺpiky a ďalšie časti už zjavne po dožití,“ vysvetľuje autorizovaný architekt Studio 21 Juraj Jurík. Spoločnosť sa zaoberá stavebnou, projekčnou a konzultačnou činnosťou, a to najmä v oblasti detských ihrísk, exteriérových športových prvkov, cyklostojanov, ako aj smart riešeniami v mestách. Ak prvky po technickej a bezpečnostnej stránke nevyhovujú, je potrebné ich vymeniť.

Výber herných prvkov na detskom ihrisku

Herné prvky by mali zodpovedať veku a schopnostiam dieťaťa. Ak je materská škola spojená so základnou školou, ihrisko musí byť delené na zóny. Zóna pre najmenších by mala byť s pieskoviskom, domčekmi, hojdačkami a pod., ktorá je zameraná na bezpečné spoznávanie sveta okolo seba, dieťa motivuje aj vizuálne k hre a ponúka mu inšpiratívny priestor. Určite by to nemali byť herné prvky, na ktoré ešte dieťa nie je schopné vyliezť a využiť ich pri hre.

„Zóna pre staršie deti, od 5-6 do 12 rokov, by mala umožniť deťom rozohrať aj hru vo výške a pomôcť k rozvoju fyzických zručností. Pre staršie deti sú tiež vhodné lanové lezecké prvky, ktoré zvyšujú športovú zdatnosť, koncentráciu a rozvíjajú logiku,“ vysvetľuje autorizovaný architekt Juraj Jurík. Takéto ihrisko je vhodné pre žiakov základných škôl, dokonca trh ponúka výber kvalitných lanových herných prvkov aj pre mládež na druhom stupni školy. Pohybové aktivity cez prestávky im pritom pomáhajú sa odreagovať, resp. skoncentrovať na ďalšie vyučovanie.

Malý priestor by nemal byť prekážkou. „Aj na malom priestore sa dá vytvoriť unikátne ihrisko, napríklad ťahaním prvkov do výšky,“ hovorí autorizovaný architekt. Pre mladšie deti sú vhodné rôzne vežičky a domčeky s ďalšími doplnkovými hrami a aktivitami, pre starších žiakov spomínané lanové prvky a zostavy napr. s domčekmi v „korune stromu“.

Ihrisko je často aj estetickým prvkom školského dvoru a môže sa niesť v tematickom duchu. „Takto napríklad vzniklo ihrisko s vesmírnou témou na školskom dvore Spojenej školy Novohradská v Bratislave,“ hovorí Juraj Jurík.

Rozmiestnenie prvkov

Herné prvky by pri bezpečnej hre mali byť logicky a správne rozmiestnené, orientované voči svetovým stranám. Návrh ihriska je potrebné riešiť s odborníkom v prípravnej fáze. Dôležité sú tiež odstupové vzdialenosti medzi hernými prvkami. „Ak sú herné prvky medzi sebou príliš blízko, prípadne ak je blízko plot, lavička, lampa, smetný kôš a podobne, tak tu niečo nie je zrealizované v súlade s bezpečnosťou,“ upozorňuje Juraj Jurík. Pri domčekoch pre najmenšie deti by mal byť priestor aspoň 1,5 metra na každú stranu, pri hojdačkách je to v smere hojdania vpredu aj vzadu 4 a viac metrov, a to podľa typu hojdačky, dĺžky zavesenia sedáku a pod.

Každý ihriskový priestor by mal byť už inkluzívny, čomu treba prispôsobiť nielen herné prvky, ale aj mobiliár, dopadový povrch, pohyb po ihrisku a celkovú filozofiu ihriska, aby ponúkal prvky a priestor pre rôzne druhy znevýhodní. Teda nielen pohybového aparátu, ale aj so zrakovými, sluchovými, mentálnymi či inými obmedzeniami.

Zabúdať netreba na prístup na ihrisko, vrátane šírky chodníkov, pre bezpečný pohyb aj na vozíčku či dvoch oproti sebe idúcich detských kočíkov. Oddychové zóny by mali mať príslušný mobiliár. Namiesto klasických lavičiek sú pre školy vhodné modulárne systémy sedenia v rôznych farbách a výškach, ktoré sa dajú doplniť aj o zásteny s kvetmi. Ak chýba na dvore či ihrisku prirodzené tienenie stromami, treba myslieť na tieniace plachty alebo altánky.

Dopadový povrch

Každý z herných prvkov by mal mať bezpečný dopadový povrch tlmiaci prípadný pád v súlade s normou. „Možnosťou sú buď prírodné, alebo umelé povrchy. K prírodným patria piesok, plavený štrk, drevná štiepka a kôra, do určitej miery aj udržiavaný trávnik. Teda nie udupaný na tvrdú hlinu. K umelým patria gumené rohože alebo liata guma,“ vypočítava Juraj Jurík. Výhodou umelých povrchov je, že sú čisté a vďaka vodopriepustnosti sú aj po daždi suché, dá sa po nich chodiť s vozíkom, takže ide o bezbariérové povrchy. Výborne tlmia pád najmä zhora dole. „Pod dynamické prvky, ako sú hojdačky či lanovky, je vhodný aj sypký materiál, pretože pri páde z nich je pohyb horizontálny a štrk „utečie“, čím zmäkčí pád,“ vysvetľuje. Piesok či plavený štrk sa pritom dajú využiť aj ako materiál na hranie, napríklad s hernými prvkami s kladkou či bágrikom.

Dôležitý je tiež stav dopadového povrchu. Pri prírodných materiáloch by mal mať vrstvu aspoň 300-400 mm. Lanové ihriská musia mať dopadový povrch v hrúbke a rozsahu podľa typu výrobku. Pri umelých povrchoch je dôležitá minimálna miera opotrebenia, najmä pod hojdačkami, šmykľavkami, okolo kolotočov a pod.

Ak sú na školskom dvore „bezprízorné“ betónové plochy, dajú sa oživiť pestrofarebnými grafickými plošnými hrami a obrazcami, prípadne vodorovným dopravným značením pre dopravné ihrisko. „Na trhu nájdeme výrobcov, ktorí využívajú materiály šetrné k životnému prostrediu, pričom vysoká stabilita farieb zabezpečuje dlhú životnosť a odolnosť nielen na poveternostné podmienky, ale aj na mechanické poškodenie,“ hovorí. Ihrisko je tak oveľa bezpečnejšie, ako pri použití klasických striekaných, či maľovaných farieb.

Športové ihrisko

Na vytvorenie či zmultifunkčnenie ihriska škola nepotrebuje veľkú plochu. Opäť je to o správnom a účelnom využití plochy aj finančných prostriedkov. „Aj na pár metroch štvorcových je možné urobiť zaujímavé ihrisko, napríklad s využitím multifunkčných herných panelov či doplnením interaktívneho herného povrchu,“ konštatuje odborník. Multifunkčné ihrisko je využiteľné jednak pre viaceré loptové hry, ako futbal, basketbal, hokej či floorbal, ale aj pre voľnú hru detí. Dôraz pri výbere treba dávať aj na bezpečnosť priestoru. „V prípade loptových hier by mala lopta ostať vo vnútri ihriska, rovnako povrch musí byť vhodný. Máme riešenia, ktoré umožňujú, aby bol mäkký a nezaťažoval kĺby a zároveň vodopriepustný,“ hovorí. Na Slovensku sú najčastejšie rozmery multifunkčných ihrísk 33×18 m alebo 40×20 m, prípadne malé športoviská s rozmerom 12×24 m.

Pre mládež a športovcov stojí za to pridať aj workoutové zariadenia. „Realizovali sme ich na školských dvoroch niekoľko. Výber prvkov a záťaže sa dá prispôsobiť veku užívateľov. Výhodou napr. Sportpoint zostáv je možnosť uložiť ich lineárne alebo do kruhu,“ podotýka Juraj Jurík.

Ako dodáva, vždy je potrebné vyberať prvky renomovaných výrobcov, ktoré sú kvalitné a majú vysokú životnosť. A to najmä, ak škola nemá možnosť kontrolovať danú plochu ihriska mimo vyučovania. „V prípade voľne prístupných riešení treba zvoliť najodolnejšie riešenia,“ dodáva.