Pochodeň zo stavebného odpadu po Tsunami

Nápad vyrobiť pochodne zo stavebného odpadu po ničivom zemetrasení a tsunami v roku 2011 sa zrodil v hlave známeho japonského návrhára Tokujina Yoshiokyho. Dizajnér sa preslávil svojou kolekciou neviditeľného nábytku pre Kartell či preskleným šatníkom pre značku Glas Italia.

Ružovo-zlaté hliníkové pochodne pripomínajúce kvety Sakury majú symbolizovať mier a prosperitu, ktorá je krehká ako lupene čerešňových kvetov. Zaujímavé je aj načasovanie, aké si Yoshioka vybral na predstavenie svojho návrhu. Predniesol ho v marci, teda v období, keď tieto krásne japonské stromy začínajú kvitnúť.

Okrem toho, že boli pochodne vyrobené z recyklovaného materiálu po prírodnej katastrofe, tak aj poháňanie olympijského ohňa v kotli bolo ekologickejšie ako na predošlých olympiádach. Tento rok propán-butánové bomby nahradil vodík! Ten v porovnaní s butánom nevytvára pri horení škodlivý oxid uhličitý. Olympijsky oheň bol preto tento rok „čistejší“ ako kedykoľvek predtým.

Nosiči pochodní mali dresy z recyklovaných fliaš od Coca-Coly

Na udržateľnosť sa myslelo aj v súvislosti s nosičmi olympijského ohňa. Na prvý pohľad jednoduché biele tričká a nohavice s červeným pásikavým vzorom boli vyrobené z recyklovaných plastových fliaš od Coca-Coly.

Medaily z nefunkčných smartfónov a elektroodpadu

Všetkých 5000 olympijských medailí z Tokia bolo vyrobených z recyklovaných smartfónov a malých elektrických zariadení, ktoré sa vyzbierali v rozmedzí troch rokov (apríl 2017 – marec 2019). Mestské úrady zhromaždili 78 985 ton elektroodpadu, z čoho bolo viac než 6 miliónov mobilných telefónov. Vo výsledku získali výrobcovia z nazbieraného elektroodpadu až 32 kilogramov zlata, 3500 kg striebra a 2200 kg bronzu, ktoré použili na zhotovenie medailí.

Víťazné pódiá z recyklovaných fliaš od pracích gélov

Za návrhom štýlových a udržateľných pódií stojí grafický dizajnér Asao Tokolo, ktorý navrhol aj tmavomodré logo tohtoročnej olympiády. Všetkých 98 pódií jeho tím vyrobil na 3D tlačiarňach. Využili k tomu až 400-tisíc plastových fliaš od pracích prostriedkov, ktoré za tri roky vyradili japonské domácnosti.

Kartónové postele pre účastníkov hier

Japonský výrobca postelí Airweave vyrobil pre Olympijské hry v Tokiu ľahké lepenkové postele. Matrace, prikrývky a vankúše boli zase vyrobené z recyklovaného polyesteru a econylu (recyklovaného nylonu). Možno netradičné, ale viacerí športovci si ich pochvaľovali.

Olympijská dedina bola postavená z lokálneho dreva

Na stavbu olympijskej dediny v Tokiu sa použili len dreviny z japonských lesov. Organizátori chceli znovu naštartovať japonský drevospracujúci priemysel a využitím lokálnych materiálov bez nutnosti dovozu zo zahraničia aj znížiť dopad na životné prostredie. Stavba tak reprezentuje všetky regióny. Nájdeme v nej cyprusové i cédrové drevo, ktoré je špecifické len pre určité oblasti krajiny vychádzajúceho slnka.

Autonómne elektroautá v olympijskej dedine

E-Palette – elektrické vozidlo na diaľkové ovládanie slúžilo k prepravovaniu olympijských a paraolympijských športovcov po olympijskej dedine v Tokiu. Tieto tiché a zelené autíčka vyrobila na mieru japonská automobilka Toyota. Sú vybavené zníženou podlahou, rozšírenými dverami a elektrickou rampou umožňujúcou paraolympijským športovcom na vozíčku rýchlo a pohodlne nastúpiť a vystúpiť.

Znovuvyužitie budov pre potreby letnej olympiády

Organizátori OH Tokio 2020/2021 sa snažili o opätovné využitie štadiónu a športových areálov bez nutnosti stavby nových budov len pre tokijskú olympiádu. Napríklad oválny štadión z roku 2015 má na streche solárne panely, na zavlažovanie trávnatých plôch sa využívala dažďová voda a mal vlastné riešenie výroby elektrickej energie.

Napriek tomu stavba štadiónu čelila veľkej kritike verejnosti. Drevo použité na jeho výstavbu bolo spojené s porušovaním ľudských práv a s výrazným odlesňovaním japonskej prírody.

Športové dresy z recyklovaných plastových fliaš

Športová značka Nike na olympiáde v Tokiu predstavila svoje skateboardingové, basketbalové a futbalové dresy z recyklovaného polyesteru, econylu a kaučuku. Pričom jednotlivé dresy vzdávali hold športovej histórii a jedinečnému štýlu krajiny, z ktorej športovci pochádzali.

Ktorý dizajn vás najviac zaujal? Myslíte, že OH Tokio 2020/2021 udalo nový zelený trend? Napíšte nám svoj názor do komentárov.

 Evi