Počet outdoorových aktivít a plôch, kde sa tínedžerky cítia bezpečne a môžu spolu tráviť svoj voľný čas, je stále málo.

Verejný priestor je neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Mal by byť prístupný každému, a najmä v prípade dospievajúcej mládeže by mal byť priestorom pre športové či sociálne aktivity. Ako však ukazujú viaceré prieskumy, v praxi sme najmä v mestách a na sídliskách často svedkom toho, že ich vo veku tínedžerov a starších využívajú najmä chlapci (77 %). V prípade dievčat je to len 23 %. „Dokonca, kým vo veku 6 až 19 rokov trávia chlapci vonku v priemere 2 hodiny denne, u dievčat je to len pol hodina denne. Hoci to možno na prvý pohľad nie je zjavné, aj napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, stále existuje rodová nerovnosť. A to aj vo využívaní verejného priestoru. Dôvodov je viac,“ upozorňuje architektka Studio 21 Silvia Pribulová, ktorá sa zaoberá tvorbou verejných priestorov aj s ohľadom na dievčatá.

Alarmujúce zistenia

Kým malé deti fungujú vo verejnom priestore zväčša s asistenciou – rodičmi, učiteľmi, staršími súrodencami a podobne, v období dospievania chcú tínedžeri spoznávať svet a byť jeho súčasťou bez pomoci dospelých. „Ak chceme, aby objavovali svet rovnako, bez rozdielu, či ide o chlapca alebo dievča, musíme sa v prvom rade špeciálne zaujímať o verejný priestor určený pre deti a dospievajúcich,“ hovorí odborníčka Studio 21. Práve od celkového kvalitného, starostlivo a s ohľadom na najnovšie poznatky navrhnutého konceptu verejného priestoru závisí, ako bezpečne, pohodlne a príjemne sa v ňom ľudia cítia. Ako poukazujú prieskumy, práve dievčatá sa však počas dospievania cítia vonku až desaťkrát neistejšie, ako chlapci.

„Častým problémov pri tvorbe verejných priestorov je, že chýba rozmanitosť príležitostí na hranie. Častejšie vidíme futbalové a floorbalové ihriská, basketbalové koše a pod.,“ hovorí architektka Silvia Pribulová. Absentujú hry pre dievčatá, tzv. spoločenská hra dievčat, hry pre sociálnu interakciu. „Chýbajú aj plochy pre pasívny oddych, kde by sa dievčatá mohli stretnúť. Ako tiež vyplýva z prieskumu, dievčatá sa často cítia šikanované zo strany chlapcov, často čelia obťažovaniu, pričom každé druhé dievča robí zo strachu z celkovej bezpečnosti prostredia obchádzku konfliktného miesta, alebo sa mu vyhýba,“ spresňuje architektka. V zahraničí, najmä v škandinávskych krajinách, sa tejto téme venujú už dlhšie, a o to sa u nás snaží aj spoločnosť Studio 21.

Ako tvoriť bezpečný priestor

Ako v tejto súvislosti Silvia Pribulová poukazuje, aby bol verejný priestor funkčný a kvalitný, už koncept musí prihliadať napríklad na sociálnu bezpečnosť a vhodnosť priestoru. „Potrebný je dostatok hracích plôch pre chlapcov aj dievčatá, a to s ľahkou dostupnosťou a čo najbližšie k domovu, napríklad viac vchodov do priestoru ihrísk, dostatočné osvetlenie peších ťahov a verejných priestorov, prevencia verejnosti proti sexuálnemu obťažovaniu,“ konštatuje. Ďalšou podmienkou je bezpečnosť dopravy. „Cesta na ihrisko by mala byť bez nutnosti dozoru, potrebná je bezbariérovosť, cyklistické pruhy. Herné plochy by mali byť dostatočne veľké – plocha pre loptové hry by napríklad mala zaberať rovnako veľkú plochu, ako plocha pre iné rozmanité hry a herné zariadenia,“ spresňuje odborníčka. Chýbať by nemali ani plochy pre pasívny oddych a relax, plochy pre pohyb, tanec, príp. tvorbu hudby, rodovo neutrálnejšie formy hry – napr. lezenie, balančné hry alebo aj skatepark, no s úrovňami v rôznych výškach, aby boli vhodné aj pre kolobežky či kolieskové korčule. „Herná plocha môže byť farebnejšia, do úvahy treba brať aj jej povrch, vlastnosti či funkcie. A žiaduce je aj pridanie prírodných prvkov, ako stromy, kríky či voda,“ dodáva odborníčka Studio 21 s tým, že pri tvorbe takéhoto priestoru je plusom, ak sa do procesu môžu svojimi názormi zapojiť aj budúci užívatelia.