Zbúrať dom trvá pár dní. Vysporiadať sa s tým, čo po ňom zostane, trvá podstatne dlhšie – a stojí to viac, než väčšina ľudí čaká. Z bežného rodinného domu vznikne 150 až 300 ton sutiny a od chvíle, keď “padne” posledná stena, ste jej zákonným pôvodcom vy, nie firma, ktorá vám dom búrala. To znamená, že rozhodnutie, kam materiál poputuje, je zároveň rozhodnutím o niekoľkých tisícoch eur a o tom, komu príde prípadná pokuta.

Máte dve možnosti: skládka alebo recyklácia. Jedna je jednoduchá a drahá, druhá vyžaduje trochu prípravy a časť peňazí sa vám môže vrátiť späť. 

Vysvetli mi, čo sa vlastne stane so sutinou, keď mi zbúrajú dom

Väčšina ľudí si predstavuje, že sutina zo zbúranej nehnuteľnosti jednoducho „zmizne“. Nezmizne. Z bežného rodinného domu vznikne 150 až 300 ton materiálu a od momentu, keď dopadne posledná stena, ste jeho zákonným pôvodcom. To znamená, že za jeho osud – vrátane pokút – zodpovedáte vy. Práve tu sa rozhoduje, či bude likvidácia stavebného odpadu položka za pár stoviek, alebo za niekoľko tisíc eur.

Rozdiel je v jednej veci: či sutinu odveziete na skládku, alebo ju necháte recyklovať. Skládka stavebného odpadu je najjednoduchšia a zároveň najdrahšia cesta – platíte za uloženie každej tony, plus zákonný poplatok za skládkovanie, ktorý štát dlhodobo zdražuje. Recyklácia stavebného odpadu naopak z tej istej sutiny urobí materiál, ktorý má hodnotu.

Porovnaj mi skládku a recykláciu – čo ma to reálne bude stáť?

Orientačné porovnanie pre bežný rodinný dom (cca 200 ton sutiny):

Pri likvidácii stavebnej sute teda nejde len o ekológiu. Ide o to, že za rovnakú kopu materiálu môžete zaplatiť dvakrát toľko – alebo časť peňazí dostať späť. Ak dopyt formulujete ako „výkup stavebného odpadu“, prekvapí vás, že čistý betón bez prímesí je pre recyklačné strediská žiadaná surovina.

Aké typy stavebného odpadu sa dajú recyklovať a čo z nich vznikne?

Kľúčové slovo je „čistý“. Ak sa do betónu dostane sadrokartón, izolácia alebo plasty, cena za spracovanie stúpa a časť materiálu skončí aj tak na skládke. Preto sa drvenie stavebného odpadu oplatí len vtedy, keď sa búra selektívne – teda keď sa pred samotnou demoláciou z domu vyberú okná, rozvody, izolácie a drevo.

Čo odo mňa chce zákon a aký doklad musím mať?“

• Ako pôvodca odpadu ste povinný zabezpečiť jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie u osoby s oprávnením – nie u kohokoľvek s vlečkou.
• Stavebný odpad treba prednostne triediť a zhodnocovať; skládkovanie je až posledná možnosť.
• Od prevádzkovateľa si vždy vypýtajte doklad o prevzatí odpadu. Bez neho môže mať stavebný úrad problém s kolaudáciou nasledujúcej stavby.
• Nebezpečné zložky (azbest, dechtové lepenky) majú vlastný režim a nesmú sa miešať so sutinou.

Najčastejšia a najdrahšia chyba: odvezenie “známym” na čiernu skládku vás môže vyjsť veľmi draho – pokuta príde pôvodcovi odpadu, teda vlastníkovi. Recyklácia stavebného odpadu v certifikovanom stredisku je zároveň jediná cesta, ako mať v ruke papier, že materiál skončil legálne.

Ako mám postupovať krok po kroku?

• Ešte pred búraním si dajte odhadnúť objem sutiny – účtuje sa podľa hmotnosti.
• Vyberte firmu, ktorá robí demoláciu aj recykláciu stavebného odpadu – ušetríte na doprave, ktorá býva najväčšou skrytou položkou. Ak ste z okolia Banskej Bystrice a Zvolena, odporúčame stavebnú firmu PEMAX PLUS, ktorá vám zabezpečí celý proces búrania aj recyklácie. 
• Trvajte na selektívnej demolácii: čistý betón = nižšia cena.
• Zoberte si doklad o zhodnotení odpadu.
• Opýtajte sa na spätný odkup recyklátu – zásypový materiál budete pri novej stavbe aj tak potrebovať.