Kvapková závlaha a postrekovače dodávajú rastlinám potrebnú vodu, no robia to úplne odlišným spôsobom. Rozdiel je v spotrebe, stratách vody aj v tom, na aký typ záhrady je konkrétne riešenie vhodné.

Vyberáte spôsob zavlažovania iba podľa ceny systému? Možno robíte chybu. Výslednú spotrebu totiž ovplyvňuje aj vietor, odparovanie, tlak, typ pôdy a miesto, kam sa voda reálne dostane. Pokiaľ je zdrojom systém na zber dažďovej vody, efektívnosť zavlažovania rozhoduje aj o tom, ako dlho vydrží nahromadená zásoba. Pozrime sa na oba systémy z hľadiska účinnosti, spotreby vody a vhodného použitia.

Kvapková závlaha z hľadiska účinnosti a spotreby vody

Kvapková závlaha dodáva malé množstvo vody pomaly a priamo do koreňovej zóny. Voda preto nemusí prechádzať vzduchom a zavlažuje sa iba pôda v bezprostrednej blízkosti rastlín. Americká EPA uvádza, že mikrozávlaha môže spotrebovať o 20 až 50 % menej vody ako bežné postrekovacie systémy. Úspora vzniká najmä obmedzením odparovania, povrchového odtoku a zavlažovania miest, kde voda nie je potrebná. Nahradenie tradičného systému mikrozávlahou môže pri typickej domácnosti ušetriť približne 94 600 litrov vody ročne.

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie pri svojich výpočtoch používa ako orientačnú účinnosť aplikácie vody približne 90 % pri kvapkovej závlahe a 75 % pri postrekovaní. Rovnaké orientačné hodnoty uvádza aj FAO. To znamená, že pri kvapkovej závlahe sa väčšia časť odobratej vody dostane tam, kde má byť využitá. Ak sa voda čerpá zo studne, vhodne zvolené čerpadlo na vodu zo studne musí zároveň dodávať prietok a tlak zodpovedajúci konkrétnemu systému.

Kvapková závlaha má najväčší význam pri záhonoch, skleníkoch, živých plotoch, stromoch a rastlinách vysadených v určitých rozstupoch. Pri napojení na vlastný zdroj môže súčasťou riešenia byť aj záhradná vodáreň, ktorá zabezpečuje stabilnú dodávku vody do zavlažovacích vetiev. Kvapková závlaha však potrebuje kvalitnú filtráciu a správne nastavený tlak, pretože malé otvory kvapkovačov sú citlivejšie na zanášanie. Nevýhodou je aj menšia vhodnosť na rozsiahle súvislé trávnikové plochy.

Postrekovače ponúkajú nižšiu účinnosť, ale širšie pokrytie

Postrekovače napodobňujú prirodzený dážď. Ich výhodou je schopnosť rovnomerne pokryť väčšiu súvislú plochu, preto sa využívajú najmä pri trávnikoch. Z pohľadu spotreby však vzniká viac miest, kde sa môže voda stratiť: časť kvapiek odnesie vietor, časť sa odparí a pri príliš vysokej intenzite môže voda odtekať skôr, než ju pôda absorbuje.

Veľký rozdiel robí technický stav postrekovacieho systému. EPA upozorňuje, že príliš vysoký tlak spôsobuje nadmerný prietok, tvorbu jemnej hmly a nerovnomerné pokrytie. Pri vstupnom tlaku nad 4,1 baru môžu tlakovo regulované postrekovače podľa EPA znížiť spotrebu vody o viac než 20 %. Samotný princíp postrekovania teda nemusí automaticky znamenať veľké plytvanie. Správny tlak, vhodné trysky a rozumné časovanie dokážu jeho spotrebu výrazne znížiť.

Postrekovanie zostáva praktickou voľbou najmä pri trávnikoch a väčších plochách, ktoré potrebujú rovnomerné pokrytie. Pri zavlažovaní však treba sledovať smer postreku, aby voda nekončila na chodníku, fasáde alebo ceste. Zavlažovanie počas vetra alebo najteplejšej časti dňa môže zvyšovať straty bez toho, aby z toho rastliny mali úžitok.

Kvapková závlaha alebo postrekovače?

Ak je prioritou čo najnižšia spotreba vody pri záhonoch, stromoch, živých plotoch alebo skleníku, výhodu má kvapková závlaha.

Pri väčšom trávniku sú však postrekovače praktickejšie, pretože vodu dokážu rovnomerne distribuovať na súvislú plochu.

V jednej záhrade preto často využívame kombináciu oboch technológií. Trávnik môže zavlažovať postrekovacia vetva, zatiaľ čo záhony a ďalšia výsadba dostávajú vodu kvapkovou závlahou.