Vo všeobecnosti je možné cement deliť podľa rôznych hľadísk. Najčastejšie sa však delí na Portlandský cement a Kremičitanový, inak povedané aj silikátový cement.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Portlandský cement
V roku 1824 si Angličan John Aspdin nechal patentovať prvú pec na výrobu cementu a tento dátum môžeme považovať za začiatok moderného cemenárstva. Aspdin bral cement predovšetkým ako spojivo na výrobu umelých kamenných prvkov, ktoré mali nahradiť kvalitný stavebný kameň z Portlandu. Podľa tohto vznikol samotný názov portlandský cement, používa sa dodnes a ide tak o cement, ktorý je jednozložkový. To znamená, že je bez ďalších prímesí.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Cementové dekorácie
Cement však nemusí mať len úlohu spojiva. Vedeli ste o tom, že z cementu si môžete doma vytvoriť aj rôzne dekorácie do bytu? Nemusíte byť vôbec stavebný inžinier na to, aby ste to zvládli. Takto sa dajú vytvoriť napríklad kvetináče, rámy na obrazy, držiaky na fotky a mnoho ďalšieho.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nie je to vôbec zložité a fantázii sa medze nekladú. Pokiaľ máte v hlave nejaký nápad, čo by ste z cementu mohli vytvoriť, neváhajte sa do toho pustiť. Ak neviete, kde začať, inšpirovať sa môžete aj nasledujúcim videom.
Kremičitanový (silikátový) cement
Kremičitanový cement alebo inak povedané silikátový cement sa vyrába z ílových vápencov, v ktorých sa nachádza väčší obsah hydraulických oxidov, alebo z čistého vápenca doplneného minerálnou surovinou, ktorá obohacuje surovinovú zmes o hydraulické oxidy. Silikátový cement má výraznú hydraulicitu. To znamená, že po zmiešaní s vodou vytvára kašu, ktorá tuhne a tvrdne aj pod vodou. Po stvrdnutí si zachováva objemovú stálosť a vysokú pevnosť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Výroba cementu
V súčasnosti sa cement vyrába v cementárňach z prírodných surovín (vápenec, bridlica, íl), z ktorých sa pripravuje zmes s vhodným pomerom základných oxidov. Pálením pripravenej jemne zomletej surovinovej zmesi mokrým alebo suchým spôsobom v cementárskej peci pri teplote slinovania 1300 – 1450 °C sa získa kremičitanový slinok obsahujúci novovzniknuté zlúčeniny – slinkové minerály rôzneho zloženia. Slinkové minerály reagujú s vodou, pričom tuhnú a tvrdnú. Táto ich vlastnosť sa však prejavuje až po zomletí slinku na jemný prášok.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Ak sa vám článok páčil, dajte nám lajk a do komentára nám môžete napísať vaše nápady na rôzne dekorácie do príbytku.
Martin
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.