Transparentné pravidlá

Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s magistrátom vypracoval štúdiu výškového zónovania, ktorá určuje maximálnu výšku novovybudovaných budov. Na jej tvorbe sa podieľali i externí odborníci. Do diskusie boli tiež prizvaní zástupcovia investorov.

Transparentné pravidlá majú zaručiť kompaktnosť zástavby v Bratislave. Inými slovami by novovybudované objekty mali vytvárať celok, z ktorého nevyčnievajú príliš vysoké budovy či nízke budovy. Podľa riaditeľa Sekcie územného plánovania z  Metropolitného inštitútu Bratislavy tieto pravidlá posunú Bratislavu ako metropolu vpred. „Hlavným cieľom výškovej zonácie je, aby sa zachovala panoráma Bratislavy s jej charakteristickým črtami v podobe Malých Karpát či Bratislavského hradu. Navrhované pravidlá zlepšia výstavbu v Bratislave a hlavné mesto posunú ako metropolu vpred,” vysvetlil pre portál mib.sk Martin Berežný.

Výšková zonácia by mala byť predmetom metodických zmien a doplnkov územného plánu mesta. „Odporúčame, aby boli ako záväzné prijaté regulácia maximálnej výšky a polohy celomestských dominánt v rámci celomestského centra, kritériá pre posudzovanie výškových stavieb a výškové hladiny pre stabilizované územia. V podobe princípov a zásad budú do smernej časti zapracované odporúčané výškové hladiny pre rozvojové územia, zásady dotvárania území v jednotlivých hladinách a odporúčaná maximálna výška a polohy lokálnych dominánt,” dodal Berežný.

Maximálna výška dominánt mesta

Zásadným bodom štúdie je maximálna výška výškových budov. Dominanty mesta rozdeľuje do dvoch skupín, a síce na lokálne a celomestské dominanty. Do skupiny lokálnych dominánt spadajú tie, ktoré sú pozorovateľné zo vzdialenosti menej ako 5 kilometrov. Tie pri pohľade z diaľky neovplyvňujú panorámu mesta len minimálne. Celomestské dominanty sú naopak pozorovateľné zo vzdialenosti 10 až 15 kilometrov, výrazne zasahujú do mestskej panorámy a sú súčasťou identity mesta.

Maximálna výška lokálnych dominánt je podľa spomínaného portálu určená výškou vnútorného nádvoria Bratislavského hradu s  nadmorskou výškou 226 metrov, čo predstavuje relatívnu výšku 90 metrov. Pri celomestských dominantách ich výšku určuje silueta Malých Karpát.

„Preto je neprekročiteľná výška pre výškové budovy s  celomestským pôsobením určená na základe maximálnej nadmorskej výšky jestvujúcej línie zástavby na svahoch Malých Karpát, ktorá sa pohybuje v  priemere vo výške 260 m n. m., čo predstavuje relatívnu výšku 120 metrov. Určenie maximálnej výšky celomestských dominánt tiež priamo ovplyvňujú letové a  prevádzkové služby medzinárodného letiska M. R. Štefánika, pre ktoré predstavuje výška 309 m n. m., relatívna výška 169 metrov, neprekročiteľnú maximálnu výšku na území mesta. Zároveň štúdia stanovuje maximálnu výšku celomestských dominánt na 300 m n. m., čo v danej zóne predstavuje výšku v rozpätí od 160 do 164 m n.m.,“ uvádza portál mib.sk.

Stavba nových budov bude regulovaná desiatimi kritériami. Medzi tieto kritériá patrí napríklad dôraz na ekológiu stavby, celospoločenský prínos pre mesto, vysoká kvalita architektonického riešenia či napojenie na hromadnú dopravu.

Okrem maximálnej výšky budov, určuje štúdia i päť výškových hladín ovplyvňujúcich výšku zástavby v konkrétnych oblastiach.

Výškové hladiny

H11 – maximálna výška budov 11 metrov

H16 – maximálna výška budov 16 metrov

H21 – maximálna výška budov 21 metrov

H30 – maximálna výška budov 30 metrov

H46 – maximálna výška budov 46 metrov

Vedeli ste, že? Nízka zástavba tvorí aktuálne až 64% z celkovej urbanistickej zástavby. Zvyšných 36% spadá do zvyšného typu zástavby. Pre kompaktnosť zástavby v Bratislave je však potrebné tento pomer vyvážiť.

Vedeli by ste si niečo podobné predstaviť aj vo vašom meste? Podeľte sa o názor v komentároch pod článkom.