Monika Zimová je mladá výtvarníčka z Nitry, ktorá sa intenzívne venuje maľovaniu asi 5 rokov, ale celý život sa jej umelecká duša prejavuje na papieri alebo na plátne. Jej tvorba vychádza z jej predstáv či spomienok. Od 14. 11. 2023 do 13. 01. 2024 budeme môcť jej diela obdivovať v galérii NBS. Prinášame rozhovor, v ktorom sa vám tento mladý talent predstaví.

Ste mladá výtvarníčka, ktorá má však za sebou už rôzne súťaže, výstavy. Asi túto otázku dostávate často, ale nemožno sa nespýtať. Maľbe sa venujete od malička alebo kedy začala Vaša kariéra?

Maľbe sa venujem už odmalička. Ako úplne malé dieťa ma zaujímali víly a princezny, ale tiež ma fascinovalo more. Kreslila som ho pred dovolenkou v Chorvátsku. Potom sme ale navštívili Nórsko, keď som mala asi 9 rokov. Vtedy som začala maľovať krajinky s motívmi odtiaľ, maľovala som ich dokonca aj na mušle. Mala som z toho veľkú radosť, avšak neskôr prišiel takzvaný „artist block“, kedy som už viac nebola spokojná s výsledkami svojej práce a maľbu som z frustrácie odložila bokom. Pred niekoľkými rokmi som sa rozhodla to znova skúsiť a nevzdávať sa, čo sa mi vyplatilo. Pomaly som sa do toho dostala a naučila som sa veci, kvôli ktorým som teraz so svojou tvorbou veľmi spokojná. Znova ma to začalo baviť. Podarilo sa mi postupne aj vystavovať, čo často môže byť ťažké, keď človek začína a nemá žiadne vysokoškolské vzdelanie v umení. Treba len skúšať a skúšať.

Vaša webová stránka nesie názov Boreal Art. Slovo „boreal“ sa dáva do súvislosti s oblasťou severských lesov – Škandinávie. Čo má Vaša tvorba spoločné s prírodou a lesmi? Kde čerpáte inšpiráciu?

Boreal je v názve práve preto, pretože mojou hlavnou inšpiráciou je táto oblasť na našej planéte, oblasť Škandinávie. Vyskytujú sa tu polárne žiary, v angličtine „aurora borealis“. Práve polárne žiary nie sú v mojej tvorbe veľmi vidieť, ale je to táto oblasť. Zamilovala som sa hlavne do drevených domčekov, majestátnych hôr, lesov, fjordov a dlhých západov slnka. V prírode týchto končín vládne iný pocit ako u nás na Slovensku. Všetko je tam také veľké, priestranné, ale s mnohými zákutiami. Je tam veľa prírody a málo ľudí. Tieto miesta vo mne vyvolávajú pocit voľnosti – opaku stiesnenosti, pocit romantickosti, dobrodružstva, čistoty, rozprávkovosti. Je to pocit, že sa tam príroda s vami môže „rozprávať“.

Ako prebieha tvorba Vášho obrazu? Viete popísať proces od vzniku myšlienky až po pomyselné zavesenie na stenu?

Najprv sú to predstavy, ktoré sa väčšinou opakujú, potom urobím rýchly náčrt, ktorý možno ihneď alebo aj neskôr vyberiem a prenesiem na plátno, ktorého veľkosť si tiež musím rozmyslieť. Potom nadchádza hľadanie vhodných referenčných fotiek. Keď ich mám, môžem začať maľovať.

V niektorých prípadoch sa však inšpirujem konkrétnou fotkou, ktorú som odfotila a stvárnim ju podobne od originálu alebo urobím v nej zmeny.

Koho považujete za svoj vzor vo svojom odbore? Máte nejaký štýl alebo umelca, ktorý je Vášmu srdcu najbližší?

Z umelcov minulosti ma najviac inšpiroval neoromantický maliar Harald Sohlberg. Má veľmi jedinečný štýl s  výraznými farbami a tak ako ja, rád používal kontrast s tmou, nehovoriac o jeho úžasných zručnostiach v maľovaní detailov. Avšak najdôležitejšie zo všetkého – jeho diela majú magickú atmosféru.

Mám svojich obľúbencov aj spomedzi súčasných umelcov. To sú Aron Wiesenfeld, Richard Cartwright a Jeremy Miranda. Každý z nich je iný, ale všetci sú krajinári, Wiesenfeld do krajín vždy zakomponuje aj postavy. Čo sa týka jeho tvorby, je veľmi dobrodružná a dramatická. Ale tak to už raz je s dobrodružstvami. Jeho diela vo mne zanechávajú aj dojem bezpečia uprostred nebezpečia, priamy kontakt s prírodou a zaujalo ma aj to, že postavy musia „ukázať, čo dokážu“, prejaviť svoju silu a odolnosť.

Cartwright má veľmi zaujímavé, trochu melancholické krajinky a pracuje výlučne s predstavami. Jeho diela, ktoré zobrazujú široký a zasnívaný priestor vo mne zanechávajú akýsi spirituálny pocit.

Mirandov štýl je najmodernejší spomedzi spomenutých. Páči sa mi, ako používa voľné ťahy štetca a ako vie navodiť v pozorovateľovi pocit pokoja a jednoduchosti. Vie miesta skutočne oživiť, podčiarknuť prírodné textúry a hĺbku. Najviac ma zaujali jeho diela o mori. Je tam zopár takých, na ktorých je rebrík pod hladinou búrlivého mora, avšak pod tou hladinou je teplý slnečný les. Taká skrýša by sa mi veľmi páčila. Myslím, že má tiež rád skrýše a zákutia – tak, ako aj ja. Jeho „skrýše“ sa často nachádzajú na nečakaných miestach, možno aj tajných miestach.

Od 14. 11. 2023 bude Vaša tvorba vystavená v galérii NBS. Čo všetko tu návštevníci nájdu? Aká je téma výstavy?

Bude tam vystavený výber z prác, ktoré som vytvorila za posledné 3 roky a budú to olejomaľby. Téma a aj názov výstavy je „Ľudské skrýše“. Už som sa tu trochu zmienila o tom, že mám rada skrýše a zákutia, ale názov nie je len o tomto. Je to aj takpovediac o nájdení pokojnej skrýše pred uponáhľanosťou a skeptickosťou tohto sveta.

Aká je Vaša najobľúbenejšia forma relaxu? Pri čom okrem maľovania dobíjate baterky?

Okrem maľovania ma bavia prechádzky v prírode, plávanie v jazere, varenie, art journaling, kreatívne činnosti ako napríklad výroba denníkov, pozeranie filmov, počúvanie hudby alebo bicyklovanie.  

Ďakujeme Monike Zimovej za rozhovor a prajeme jej veľa energie a kreatívnych nápadov do ďalšej tvorby. Viac informácií nájdete na www.borealart.net. Ochutnávku z jej diel prinášame v galérii.