Zateplenie strechy

Teplo stúpa smerom hore a preto je našou úlohou čo najviac z neho udržať v budove. Šikmé strechy sa zatepľujú na tzv. vysoký tepelný odpor, ktorý pri bežných šikmých strechách so sklonom do 45° má v súčasnosti dosahovať hodnotu R = 6,5 m².K/W a už na budúci rok až 9,9 m².K/W.

Minerálna vlna

Požadovaný tepelný odpor stavebnej konštrukcie sa zabezpečuje tepelnou izoláciou. Najčastejšie používaná tepelná izolácia pre šikmé strechy – minerálna vlna – dosahuje pri požadovanom tepelnom odpore 9,9 m².K/W hrúbku viac ako 30 cm. Zmenšiť túto hrúbku je možné použitím izolantu s lepšími tepelno-izolačnými vlastnosťami, napr. polyuretánové panely, od použitia ktorých odrádza mnohých investorov pomerne vysoká cena.

Zatepľovanie strechy vyzerá na prvý pohľad pomerne jednoducho a preto zvádza majiteľov nehnuteľností k svojpomocnej inštalácii. Je treba povedať, že laik sa môže dopustiť chýb pri inštalácii tepelných izolácií z neznalosti problematiky alebo na základe nedostatku skúseností.

Veľa chýb môže spraviť aj skúsená realizačná firma zanedbaním technologických postupov, improvizáciou a nedosledovaním kvality odvedenej práce jednotlivých pracovníkov.

Ako sa vyhnúť chybám pri zatepľovaní šikmej strechy?

Prvým krokom pri ceste k správne zateplenej streche je návrh správnej hrúbky izolácie. Každý materiál, ktorý sa používa na zateplenie, má výrobcom stanovený súčiniteľ tepelnej vodivosti označovaný ako λ (lambda) s fyzikálnym rozmerom W/(m.K). Odborník na základe znalosti parametrov izolantov (zverejňuje ich každý výrobca), ktoré sa budú do strešného plášťa zabudovávať, vypočíta ich požadovanú hrúbku.

Tepelná ochrana

Následne bude potrebné rozhodnutie o tom, kde bude izolácia zabudovaná. Najklasickejším spôsobom je zabudovanie izolantu medzi krokvy. Tam sa vtláčajú pásy minerálnej vlny s menšou hustotou, nie však príliš mäkké. Tie by mali tendenciu zosúvať sa nadol, čím by po čase priestor pod hrebeňom strechy ostal bez tepelnej ochrany.

Šírka izolantov

Izolant sa reže na pásy, ktorých šírka zodpovedá vzdialenosti krokiev. Aby sa izolácia mohla medzi krokvy vzoprieť, pridávajú sa na šírku približne 2 cm. Izoláciu je potrebné medzi krokvy mierne vtlačiť. Pozor treba dávať aj na prílišné stlačenie izolantu, ktoré vedie k zníženiu izolačných parametrov.

Pozor na tepelné mosty a plesne

Krokvy majú obvyklú výšku do 250 mm, takže navrhnutá hrúbka tepelnej izolácie, ktorá, vzhľadom na požiadavky tepelno-technickej normy presahuje 30 cm, sa medzi ne na výšku nevmestí. Navyše, drevo má v porovnaní s vláknitou izoláciou vyššiu tepelnú vodivosť, a tak na miestach, kde s interiérom bude susediť ktorýkoľvek trám krovu, budú vznikať tepelné mosty so všetkými dôsledkami – únikom tepla, ale aj sprievodnou kondenzáciou vodných pár a následným vznikom plesní. Aj preto sa časť hrúbky tepelnej izolácie montuje pod krokvy.

Ako montovať?

V záujme obmedzenia tepelných mostov v miestach nadväzujúcich škár medzi pásmi izolácie, je nutné druhú vrstvu izolácie montovať kolmo na orientáciu prvej vrstvy izolácie, teda vodorovne. Montáž sa vykonáva do pomocného dreveného alebo oceľového roštu, prípadne sa montuje priamo na krokvy a jej poloha sa poisťuje sieťou vytvorenou z tenkého drôtu upevneného na klinčeky – drôtikovaním.

Časť vrstiev tepelnej izolácie je možné umiestniť aj nad krokvy, kde sa ukladajú opäť do pomocného roštu, ktorý je zhotovený z dreva, kombinácie drevených hranolov a oceľových stojanov, prípadne aj z polystyrénu.

Neprehliadnite ani pokračovanie článku a prečítajte si aj jeho druhú časť. Zistíte tak, ako postupovať pri montáži a kotvení tepelnej izolácie.

Zdroj článku: krytina.sk