Ide o veľmi precíznu prácu, pri ktorej zavážia aj tie najmenšie detaily. Umelec pritláča nažeravený hrot na drevo a pálením „tetuje“. Plátnom môžu byť ako veľké drevené plochy, napríklad podlahy či steny, tak aj menšie objekty, vázy či iné dekoratívne predmety. Tento druh umenia má korene ešte v 17. storočí, kedy sa pri pyrografii využívali kovové kutáče do krbu a nie sofistikované nástroje ako dnes.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nie každé drevo sa dá spoľahlivo „tetovať“. Musí mať vhodnú tvrdosť a textúru, ináč je celý proces oveľa náročnejší, ba priam až nemožný. Najčastejšie sa využívajú javor, lipa, buk či breza, o čosi zriedkavejšie aj dub či borovica. Skúsení pyrografi už pri prvom pohľade na drevo vedia, či sa doň bude dať vypaľovať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Pri práci musí umelec dodržiavať viacero zásad, ak chce predísť škodám na majetku či dokonca poškodeniu zdravia:
- vypaľuje sa iba na holé drevo, akýkoľvek povrch, ktorý bol chemicky ošetrený, je neprípustný kvôli splodinám ale aj riziku požiara či nebezpečnej reakcie
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
- pri práci používajú masky, pretože pri vypaľovaní vzniká, hromadí sa a horí drevný prach, ktorý sa pri dlhodobom vypaľovaní môže vdychovať a usádzať na pľúcach
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aj keď ide o náročnú disciplínu, ktorá so sebou nesie svoje riziká, výsledok stojí za to.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Tetovaný nábytok sa teší mimoriadnej obľube a skúsení pyrografi sú veľmi žiadaní. Objednávok majú väčšinou na mesiace dopredu.
Posibr
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.