Od ruiny k novému životu

Čiastočne zničený kláštor Saint-Francois postavený v roku 1480 sa nachádza na kopci s výhľadom na dedinu a hornatú krajinu. Pred renováciou však zarástol zeleňou a jeho kamenné múry erodovali a rozpadali sa. V Amelia Tavella Architectes sa snažili zachovať históriu a podstatu kláštora pridaním perforovaného medeného predĺženia, ktoré susedilo s jeho zničenými múrmi.

 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa 編走編看 (@editor_walknsee)

„Rozhodla som sa ponechať ruiny a nahradiť poškodenú časť medenou prístavbou,“ povedala zakladateľka štúdia Amelia Tavella pre portál dezeen.com „Ruiny sú značky, stopy, odtlačky, tiež hovoria o základoch a o pravde, boli to majáky, svetové strany, ktoré nasmerovali naše osi, naše voľby, naše zväzky,“ dodala autorka.

Rešpekt k minulosti

Budova je v súčasnosti využívaná ako kultúrne centrum neďalekého mesta. Jeho nová medená prístavba má na prízemí výstavnú miestnosť. Na prvom poschodí je kultúrny priestor a na druhom mediálna knižnica a priestory pre deti.

Nová prístavba bola navrhnutá tak, aby nadväzovala na plán existujúcej budovy podľa tvaru kamenného krídla. Veľké klenuté otvory v jeho prízemí boli umiestnené pozdĺž exteriéru a napodobňujú symetriu kláštora.

Štúdio vysvetlilo, že meď bola vybraná pre rozšírenie kvôli svojim transformačným a zvetrávacím vlastnostiam, ktoré podobne ako ruiny po čase rozpovedia príbeh. „Páčila sa nám myšlienka možného návratu k ruinám. Táto možnosť je zdvorilosťou, rešpektom k minulosti a ku korzickému dedičstvu,“ tvrdí štúdio Amelia Tavella Architectes.

Steny medenej prístavby boli perforované malými štvorcami, ktoré umožňujú filtráciu svetla cez steny do vnútorných chodieb. Svetlo sa od medi odráža chodbami a na kamenné múry. Tým vzbudzuje dojem vitrážového okna kostola.

Čo hovoríte na znovuobnovenie starého kláštora na Korzike? Napíšte nám do komentára váš názor.

Mirka