Naštudujte si vyhlášku č. 532/2002 Z.z.

Vyhláška sa na Slovensku považuje za všeobecne záväzný právny predpis, kde je potrebné dodržiavať všetky ustanovenia v ňom uvedené. Nedodržiavanie predpisov uvedených vo vyhláške často vedie k zbytočnému komplikovaniu a odďaľovaniu kolaudačného procesu.

Dozviete sa v nej informácie nielen o vzájomných odstupových vzdialenostiach stavieb, minimálnych svetlých výškach obytných miestností, požadovaných výškach zábradlí, či priechodných šírkach schodísk, ale aj požiadavky na technické zariadenia stavieb a iné. Vyhláška, na rozdiel od Slovenských technických noriem, je bezplatne prístupná verejnosti a na internete ju máte neobmedzene k nahliadnutiu.

Dbajte na adekvátne vyhotovenie základov

Správnym vyhotovením základov dokážeme predísť nerovnomernému sadaniu konštrukcie, ktorého výsledkom je vznik deformácií a trhlín v konštrukcii. Pred samotným návrhom základovej konštrukcie je potrebné, aby sa na danej parcele vyhotovil geologický a hydrogeologický prieskum staveniska. Mnoho stavebníkov túto časť ignoruje s vidinou úspory financií a pri návrhu a výstavbe základovej konštrukcie sa spolieha na skúsenosti stavebníkov z blízkeho susedstva.

Pri zakladaní nepodpivničenej stavby na plošných základoch musí byť vždy splnená podmienka tzv. nezámrznej hĺbky, t.j. min. 800 mm pod povrchom územia. V súdržných zeminách (slieň, hlina, spraš, piesčité zeminy,…) je vhodné zakladať v min. hĺbke 1000 mm.

Súdržné zeminy patria k najrozšírenejším zeminám na území Slovenska. Charakterizujú sa nasiakavosťou, majú schopnosť zadržiavať vodu, čím sa rozmáčajú a strácajú na únosnosti. V hĺbke min. 1600 mm sa odporúča zakladať v ílových zeminách, ktoré sú obzvlášť zmraštiteľné, napučiavajú, sú značne stlačiteľné, pričom stlačenie je dlhodobé.

V menšej ako zámrznej hĺbke možno zakladať drobné, málo zaťažené stavby, ako sú podmurovky plotov, obrubníky chodníkov a pod. Podpivničené stavby nezámrznú hĺbku dosahujú automaticky. Základy pod vnútornými nosnými i nenosnými konštrukciami nie je potrebné zakladať v nezámrznej hĺbke, pretože tu podzákladie nepremŕza. Pod základy sa spravidla vyhotovuje štrkové lôžko o výške 100-200 mm, ktoré slúži na stabilizáciu pôdy pod základom.

Vopred si premyslite riešenie kritických detailov

Medzi najčastejšie vyskytujúce sa kritické konštrukčné detaily patrí detail ostenia, atiky a detail pri základe. V týchto miestach dochádza najčastejšie ku vzniku tepelných mostov, teda úniku tepla z interiéru do exteriéru, čím sa zvyšuje energetická náročnosť stavby v čase jej užívania.

S tepelnou izoláciou nešetrite, ale ani neplytvajte

Tepelná izolácia predstavuje druh stavebného materiálu, ktorý svojimi fyzikálnymi vlastnosťami chráni stavebnú konštrukciu pred únikom tepla, ale aj pred nadmerným prehrievaním v letných mesiacoch.

Stavebná konštrukcia sa do tepelnej izolácie doslova celá „obalí“. Umiestňujeme ju do základov, na povrch stien, či do strešnej konštrukcie tak, aby spolu vytvárala celistvý obal. Čím väčšia hrúbka izolácie sa aplikuje, tým menší únik/príjem tepla nastane. Ideálne je však docieliť rovnováhu, aby konštrukčná skladba dosiahla požadované fyzikálne vlastnosti – tepelný odpor, a zároveň sa skladba obvodového plášťu nepredimenzovala a dosiahla sa finančná efektívnosť.

Výplňové konštrukcie vyberajte svedomito

Výplňové konštrukcie otvorov (okná, dvere) sú najexponovanejšími prvkami obalových konštrukcií budov. Výrazne sa podieľajú na tvorbe optimálneho vnútorného prostredia a na energetických stratách/ziskoch objektov.

Medzi všeobecné požiadavky, na základe ktorých vybrať ten správny typ výplňovej konštrukcie, patrí:

• minimálna hodnota súčiniteľa priechodu tepla; U_w ≤ 1,00 W/(m².K)
• maximálny činiteľ svetelnej priepustnosti; Ʈ ≥ 70%
• maximálna priepustnosť slnečného žiarenia; g ≈ 0,5
• minimálne tepelné straty.

Vzhľadom na aktuálne tepelnotechnické normy platí, že pre dodržanie požadovanej hodnoty U_w, by mal stavebník automaticky siahnuť po izolačnom trojskle, mal by sa vyhnúť dištančným rámčekom z hliníka a naopak uprednostniť tie na báze kompozitného materiálu.

Rovnako ako netransparentné stavebné konštrukcie musia spĺňať minimálne povrchové teploty, tak aj výplňové konštrukcie (rámy, nepriesvitné a priesvitné výplne) musia v každom mieste dosiahnuť teplotu vyššiu ako teplota rosného bodu, čo predstavuje 9,26 °C.

Projektovanie akejkoľvek stavby predstavuje zdĺhavý a komplikovaný proces. Existuje mnoho faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť a brať na zreteľ. Spomínaných 5 bodov tvoria len základ toho, na čo by sa malo obzvlášť prihliadať už v úvode prípravy projektovej dokumentácie.

Pri ovládaní základnej problematiky, budete mať aj vy, ako stavebník, väčší rozhľad a kontrolu nad projektom ako takým. Vašou úlohou je objasniť predstavy a požiadavky na vaše budúce bývanie projektantovi, s ktorého pomocou dotiahnete koncept projektu do takého stavu, aby vás následne počas procesu výstavby nezastihli žiadne neočakávané kolízie.

Laki