m² bytu stál 4 dni v práci. Aké bolo bývanie v socializme?

Bývanie za socializmu malo svoje čaro. Všetci mali kde hlavu skloniť, ľudia mali „istoty“, ktoré dnes nemajú. Avšak tejto dobe vládla uniformita a šedosť v každom smere. V nasledujúcom článku sme si zaspomínali na „staré časy“ a prinášame vám veci, za ktorými nám smutno rozhodne nie je. Spomínate si aj vy na niektoré z nich?

0
15
socialistické spotrebiče a prenosné nosiče
Photo by Various-Photography on Pixabay
Bytov bolo nedostatok

Aj napriek masovej výstavbe v minulom režime, bolo bytov nedostatok. Existovali poradovníky na bývanie, v ktorých sa čakalo aj dlhé roky (niekedy aj desiatky). Získať byt bol naozaj beh na dlhé trate. Ak ste sa aj dočkali a byt vám bol pridelený – vybrať sa nedalo. Avšak, m² bytu v roku 1989 stál 4 odpracované dnidnes je to 36 dní. Naopak, ak ste si chceli kúpiť favoritku, museli ste na ňu pracovať viac ako rok. Ak si dnes chcete kúpiť Škodu Octaviu, stačí vám na to 10 mesiacov.

Väčšina ľudí žila v mestách na sídliskách a v panelákových domoch. Všetky paneláky boli sivé a ponuré. Pár rokov po výstavbe bolo medzi panelákmi blato, chýbala dostatočná občianska vybavenosť. Všetko sa riešilo až neskoro po tom, ako sa dostavili paneláky.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Technika Stavby (@stavbytechnika_cssr),

Divné praktiky

Rozmáhala sa hospodárska kriminalita s dekrétmi na byty (právo na trvalé užívanie), keďže bytov bolo málo a aj tie boli len pre „vyvolených“ (armáda, policajti, príslušníci ŠTB, funkcionári ap.). Vlastniť štátny, podnikový alebo družstevný byt ste však nemohli, teda byt nebolo možné si odkúpiť. Tak sa stalo až po roku 1989.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Panelaky.info (@panelaky.info),

Tapety, umakartové jadrá v kúpeľniach a toaleta

Masívne kusy nábytku sa veľmi nenosili, keďže priestoru nebolo nazvyš. Obľúbeným prvkom boli preto skrinky sektorového Universalu, teda stavebnicového nábytkového systému rady U-101. Nábytok bol naozaj univerzálny a ideálny pre panelákové byty postavené po roku 1971. Nábytkové steny boli „must have“ každej domácnosti, a to spolu so svietiacou obrazovkou televízora ako klenotom bytu. A čo ešte nesmelo chýbať? Čalúnené súpravy, papierové tapety, syntetický koberec, periňáky v spálni. V kúpeľni vládol umakart. A kreativita? Tá mala červenú. Nábytky, televízory, sedačky, spotrebiče do domácnosti… všetci mali všetko rovnaké. Keď ste prišli k niekomu domov, mohli ste sa cítiť doslova ako doma :).

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal_Liner 🍄 (@liner_michal),

Život na dedine

Ľudia však nebývali len v panelákoch. Na dedinách sa stavali rodinné domy. Neexistovala však možnosť najať si stavebnú firmu, nakúpiť kvalitný materiál ap., a tak si ľudia tieto domy stavali sami – svojpomocne. Stavba domu bola zložitá, zdĺhavá a trvala niekoľko rokov. Bolo to však oveľa lacnejšie ako v dnešných časoch.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Veronika Fojtikova (@verunmik),

Štát sa nevenoval obnove starých panelákov, ktoré boli postavené skôr, a tak bol ich stav často žalostný. Do roku 1991 ste mohli vlastniť len jeden byt alebo rodinný dom. Druhé bývanie ľudia hľadali na chatách v prírode, čo považovali za útek z betónovej džungle. Tie už mohli mať v súkromnom vlastníctve.

Tak čo myslíte, býva sa nám teraz lepšie ako pred rokom 1989? Svoj názor nám nechajte pod článkom, budeme sa tešiť.

MiMo

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Napíšte Váš komentár!
Zadajte Vaše meno tuto