Od myšlienky k prvému podujatiu

 „Nazvala by som to klasickým aktivistickým popudom. Chodili sme v tom čase na vysoké školy do väčších miest. Tam sme videli kultúrne podujatia, ktoré sa organizovali pre mladých. V tom sme si uvedomili, že tu kultúra takmer vôbec nie je. Keď sme sa o tom rozprávali, povedali sme si, že chceme spraviť podujatie pre mladých aj v našom meste,“ približuje začiatky združenia Katarína.

Fabrika umenia vznikla v roku 2015 a dnes funguje s celoročným dramaturgickým plánom plným zaujímavých podujatí. Pilotným podujatím bola Moc umenia. „Hľadali sme najvhodnejšie miesto na jeho realizáciu a všimli sme si park Milana Rastislava Štefánika. Ten nás oslovil peknou výsadbou stromov, vďaka ktorej vznikajú rôzne panorámy a prostredia, kde sme si vedeli predstaviť typ takéhoto podujatia,“ vysvetľuje Katarína, jedna z organizátoriek podujatia, počas ktorého si viete vypočuť diskusiu, či zájsť na koncert alebo workshop. 

Aby ľudia parkom len neprechádzali 

Okrem podujatia Moc umenia, však park nebol inak využívaný a slúžil skôr ako tranzitné miesto. Až do chvíle, kým sa vo Fabrike Umenia nerozhodli zmeniť to. „Ľudia ním prechádzali, no vôbec sa v ňom nezdržiavali. Preto sme iniciovali spoluprácu s ateliérom Woven, ktorý každoročne organizuje workshop 1:1. Vďaka tomu v parku vznikla „Rampolýna“. Ide o multifunkčný objekt, ktorý sa využíva počas celého roka a dáva parku úplne novú funkciu,“ hovorí Katarína. 

Vráťme sa ale na začiatok. Dvojtýždňový workshop tvoria dva bloky. V prvom týždni študenti architektúry a dizajnu pracujú s lektormi na návrhoch, následne sa vyberie, na ktorom projekte sa bude pracovať a zrealizuje sa. “Pre naše aktivity sme potrebovali v parku pódium, keď sa však teraz na objekt pozriete, vôbec ako pódium nevyzerá. Napriek tomu ho ako pódium využívame. Pri návrhu totižto mysleli na to, čo je do parku potrebné priniesť. Pri jeho tvorbe skúmali, akým spôsobom sa v ňom ľudia pohybujú, ako aj to, ako by sa pohybovať mohli,“ dodáva Katarína, ktorá sa o baťovskú architektúru začala zaujímať aj v rámci štúdia dejín umenia. 

Snažíme sa upozorňovať na zaujímavé miesta 

Aj napriek tomu, že združenie nemá vlastné priestory, prinášajú kultúru na rôzne zaujímavé miesta s atmosférou. „Veľa podujatí situujeme do exteriéru, no nie vždy je to možné. Snažíme sa preto upozorňovať na zaujímavé miesta, ktoré mesto má. Robievali sme koncerty na železničnej stanici, ktoré mali okrem náročnejšej akustiky neopakovateľnú atmosféru,“ hovorí Katarína, ktorá vyzdvihla aj literárne podujatie v priestoroch mestskej knižnice. 

Tu však aktivity Fabriky umenia ani zďaleka nekončia. Prečítajte si pokračovanie rozhovoru a dozviete sa viac o krásach baťovskej architektúry. 

Mirka