Miru a Petra Maukšovcov v úvode s investormi spojil tím Row and Slide, ktorý pracoval na marketingu Davaj Makaj a podľa autorov správne odhadli, že si sadnú. „Absolvovali sme dlhé debaty o tom, ako to celé bude fungovať, akým smerom sa chcú vydať, aké stroje tam budú a ako uchopiť celý koncept aj po psychologickej stránke. Opäť to bolo pre nás prínosné a dozvedeli sme sa veľké množstvo vecí. Bol to iný druh práce, na ktorom ale bolo cítiť, že vzniká niečo, čo osloví širokú verejnosť,“ uviedli Mira a Peter Maukšovci.„Do priestoru sme chceli vniesť emóciu starých telocviční,“ dodali.

Preč s vizuálnym smogom!

Ako náročný označili fakt, že sa priestor za pochodu zväčšoval a bolo potrebné sa danej skutočnosti prispôsobiť a množstvo vecí prerobiť. Za najdôležitejšie prvky interiéru považujú regenerovanú kožu na wallpadoch, podsedákoch, obkladoch betónových stĺpov či zážitkové šatne, ktoré vôbec nepripomínajú štandardné šatne vo fitnesscentrách. „A žiadne reklamy, to bola podmienka. Preč s vizuálnym smogom!“

Túto podmienku však podľa štúdia nebolo náročné presadiť. „Majitelia fitness centier radi siahajú po rôznych logách a reklamách, lebo majú pocit, že to do týchto priestorov patrí. Na veci však môže byť vidieť kvalita aj bez toho, že z nej kričí veľké logo,“ vysvetlila Mira Maukš a dodala, že minimalizovať reklamný smog sa im podarilo aj v interiéroch Košickej futbalovej arény. „Reklamné plochy sú minimalizované a je presne určené, kde a akým spôsobom budú umiestnené logá sponzorov. Za toto sme veľmi vďační, že nás zadávatelia pochopili a vyšli nám v tejto otázke v ústrety. Aj vďaka tomu aréna nie je držiak na nálepky. Je cítiť, že sme na hrane vizuálnej preťaženosti, no je vidieť, že malými krokmi dozrievame do estetiky. Reklama k futbalu patrí, no je potrebné nájsť hranice,“ vysvetlila.

Viac o interiéroch Košickej futbalovej arény sa dozviete v predchádzajúcom článku na našom webe.

Must have od prvého momentu

Interiér Davaj Makaj vo veľkej miere definujú kožené povrchy. „Kožu sme v interiéri Davaj Makaj chceli už od začiatku, nakoľko sme chceli odkazovať na sokolovne a staré telocvične. Spoločne s drevenými prvkami išlo o must have od prvého momentu.“

Koža na športových plochách je však vystavovaná veľkej záťaži a musí spĺňať úplne iné parametre. „Na začiatku bol výber široký. Mali sme asi 15 rôznych vzoriek. No nároky na odolnosť to zúžili až na jednu, ktorú sme nakoniec použili. Objednávala sa z Talianska na základe presných rozmerov, ktoré sme potrebovali,“ priblížili autori.

Po dokončení interiéru sa stretli s názormi, že sa ľuďom nechce odísť a chcú v posilňovni tráviť čas. „Interiér musí byť pre ľudí, musí sa používať. V takom prípade začne vaša práca žiť s ľuďmi, ktorí ju používajú. Je rozdiel, keď navrhujete interiér súkromných bytov alebo domov a nevidíte, akým spôsobom sa používa a ako žije. Na druhej strane komerčné projekty môžete navštíviť a vidieť ich v bežnej prevádzke. To nás na tom baví,“ vysvetlili.

Do súťaže INSAID AWARDS sa rozhodli zapojiť, nakoľko išlo o zaujímavé zadanie a neváhali ani chvíľu. „Keď bola súťaž zahájená I. ročníkom, vedeli sme, že tam nesmieme chýbať,“ hovoria a vítajú i fakt, že sa v aktuálnom ročníku porota rozrástla aj o medzinárodných členov.

A čo si myslia o súčasnom interiéri a smerovaní do budúcna? „Interiéry sa za dobu, ktorú sa im venujeme, posunuli. Kam budú smerovať, je ale veľmi ťažko predpovedať. Smerov je rozhodne viac. Niektorí sa vydávajú cestou technológií, ako inteligentné osvetlenia a podobne. Osobne si myslíme, že technologické novinky budú kombinované s nadčasovými prvkami. Za nás sa snažíme presadzovať väčšiu metráž, pretože niektoré developerské projekty sú často okresané na minimum. Veľmi sporná je i funkčnosť niektorých miestností. Chýbajú práčovne či miesto pre sušiak na bielizeň. Jedna vec je, že si viete mobilom pustiť vysávač, kým prídete z práce, no druhá vec je, že sušíte prádlo uprostred obývačky, lebo vám chýba práčovňa. V bytoch podľa nás chýba technické zázemie či miesto pre prácu z domu. To sú podľa nás výzvy do budúcna, ktoré je potrebné riešiť,“ dodali na záver Mira a Peter Maukšovci.