Porota v zložení v Michal Staško, Tomáš Šebo (na obhliakach zastupovala Martina Krajmer Matušová), Zuzana Cambelová, Júlia Kunovská (predsedkyňa poroty), Bohuš Kubinský, Peter Daniel, Sylvia Jokelová a Michaela Hantabalová, mala možnosť vidieť všetky nominované interiéry. Po obhliadkach s komentárom autorov tak rozhodli o víťazoch aktuálneho ročníka INSAID AWRDS 2021.

Privátny interiér

Konsenzus štandardu a neštandardu

V prvej kategórii najviac zaujal projekt Martina Skočeka v spolupráci s Luciou Miklovou a Alanom Prekopom. Projekt BYT PC v Bratislave má rozlohu 82 metrov štvorcových a podľa slov autora je jeho interiér snahou dosiahnutia konsenzu medzi štandardným developerským projektom a neštandardnou predstavou o výsledku. „Vzhľadom k tomu, že návrh nespĺňal žiadnu kategóriu klientských zmien, bolo nutné docieliť skolaudovateľný kompromis. Jeho hlavnou ambíciou bolo v čo najväčšej miere zachovať materialitu hrubej stavby v celkovej koncepcii bytu. Zdanlivo komplikovaná pôvodná dispozícia sa tu ukázala ako veľmi tvárna a jedinečná,“ vysvetľuje autor Martin Skoček z ateliéru martinskoček.

Pracovisko

Obmedzený priestor i rozpočet

Víťazom kategórie Pracovisko bol interiér Mikelssen – Realit(k)a na dva ťahy v Bratislave. Autorom interiéru realitnej kancelárie s rozlohou 53 metrov štvorcových je Peter Gonda. Zaujímavosťou je, že projekt bol do značnej miery limitovaný nielen rozlohou ale i jasným rozpočtom.

„Najväčším zážitkom bol pre mňa interiér realitnej kancelárie, ktorý mal jasný rozpočet. Vedieť variť aj s malým rozpočtom je istým spôsobom aj zmyslom tejto súťaže,“ povedal o projekte porotca Michal Staško.

Peter Gonda z ateliéru D415 vytvoril v priestore tri zóny pomocou jutových lán. V interiéri nájdete čakáreň, zasadačku i pracovňu. „Cieľom nebolo priestory fyzicky oddeliť len v náznaku vytvoriť hranice priestoru,“ vysvetľuje autor.

Dominantou interiéru je i pracovný stôl zavesený na oceľových lanách.

Tmavé antracitové steny a podlahy kontrastujú so svetlým nábytkom a inými prvkami. „Farebná výstrednosť nie je formálna, ale navrhnutá tak, aby z dlhodobého hľadiska bol pracovný priestor dostatočné presvetlený a upokojujúci,“ hovorí Gonda. Rovnako dodáva, že ponurá farebnosť má vytvoriť scénickú atmosféru a pomôcť vyznieť svetlým prírodným prvkom z brezového dreva.

„Polouzavreté, tmavé priestory a plochy s lokálnym bodovým osvetlením majú za cieľ vytvoriť intímnu atmosféru funkčných zón a vertikálna perforácia stien z prírodných jutových lán má navodiť pocit otvorenosti,“ dodáva na záver Peter Gonda.

Občiansky interiér

Abstraktná prezentácia mesta Košice

Z občianskych interiérov porotu najviac zaujal projekt Informačného centra Visit Košice v metropole východného Slovenska. Autormi víťazného interiéru sú Ing. arch. Tomáš Boroš, ArtD., Ing,. arch. Maroš Mitro, Ing,. arch. Ondrej Jurčo z ateliéru DOXA. Priestor s rozlohou 110 metrov štvorcových sa nachádza v historickej budove Starej radnice postavenej v roku 1780.

Do tohto historického priestoru boli vložené ostrovy s novými funkciami, čím ostáva jasne oddelené nové od starého. Vďaka týmto panelom sa autori vyhli rozsiahlym zásahom so historickej budovy. Spomínané prvky v sebe totižto zahŕňajú aj potrebné siete. Pri návrhu i realizácii projektu sa muselo prihliadať aj na funkčnosť informačného centra, ktoré ovplyvňuje obraz návštevníkov o meste Košice. Samozrejmosťou je i bezbariérový prístup.

„Nechceme prvoplánovo poukazovať na Košice logami či popisnými obrazmi. Chceli by sme naše mesto odprezentovať náznakovo, podprahovo  a abstraktne. Konkrétne zvolenou materialitou a formou vložených ostrovov. Materiálovo chceme odkazovať na košický fenomén priemyslu“ vysvetľujú autori.

Horeca

Očistenie od nánosu minulých dôb

„Veľakrát je človek sklamaný keď interiér z fotografií vidí naživo. Tento priestor však prekonal moje očakávania“ povedal pri obhliadke víťazného interiéru kaviarne a výrobne likéru Likérka, porotca Bohuš Kubinský. Interiér autora Juraja Hubinského v Mestskom dome v Trenčianskych Tepliciach v minulosti slúžil ako mäsiarstvo, obchod i herňa. Zmeny majiteľov sa negatívne podpísali na interiéri i exteriéri budovy. „Klienti nás oslovili s ideou premeniť tento dom na výrobňu likéru, kaviareň a malý obchodík. Od začiatku sme uvažovali o nutnosti objekt očistiť od nánosov rôznych dôb a prinavrátiť mu genius loci,“ vysvetľuje autor, ktorý na projekte spolupracoval s Petrom Kuklicom a Martinom Smerekom.

Okenné otvory boli upravené do pôvodnej podoby podľa historických fotografií. „Nesnažili sme sa objekt pamiatkarsky reštaurovať ale v jemných odkazoch prerozprávať historickú podstatu do dnešnej doby,“ tvrdí Juraj Hubinský z ateliéru Hubinsky atelier.

„Som rada, že interiér odkazuje na históriou objektu prostredníctvom rôznych štylizovaných prvkov,“ povedala porotkyňa Michaela Hantabalová.

Interiér je rozdelený na štyri celky, pričom každý má svoju vizuálnu charakteristiku definovanú ich funkciou. Nachádza sa tu obchod s výkladom, priestor kaviarne i technické priestory ako sklad či kotolňa.  „Keramický obklad či dlažba je spoločným charakteristickým prvkom, ktorý sa objavuje v každej z miestností,“ dodáva na záver autor víťazného interiéru.

Obchod

Nech vynikne to, čo vyniknúť má

Poslednou profesionálnou kategóriou bol Obchod.  Víťazom tejto kategórie sa stal Showroom MTBIKER v Bratislave. Za projektom stoja Ľudovít Vitko a spoluautorka Silvia Vitková z VAUarchitects. Showroom s rozlohou 287 metrov štvorcových sa nachádza na prízemí v zrekonštruovaných priestoroch národnej kultúrnej pamiatky Pradiareň 1900 v areáli bývalej Cvernovky.

„Koncept interiéru má za cieľ nechať vyniknúť to, čo vyniknúť má – výberové produkty predajcu a hodnotný kontext industriálnej pamiatky. Kládli sme dôraz na primeranosť výrazových prvkov so snahou nepotlačiť stavebnú podstatu a charakter priestoru, ktorý sme delili len v prevádzkovo najnutnejších miestach. Materiály a farby sme vyberali s ohľadom na funkčnosť, priestorový kontext, identitu značky a vyzdvihnutie samotných produktov,“ vysvetľujú autori interiéru.

Aby vystavované produkty vynikli čo najlepšie, bola na prezenčnej stene použitá biela farba. „Kubus kabínok medzi predajňou a servisom je zrkadlový, s logom viditeľným od ulice. Ozubenie loga je prenesené do členenia predajného pultu z rezaných kovových rúr. Čiastočné súkromie medzi zónami zabezpečujú výplne zo štruktúrovaného skla,“ dodali na záver Ľudovít Vitko Silvia Vitková.

Študent

Využitie budovy načrtol samotný priestor

Okrem profesionálnych kategórií porota ocenila aj dva študentské projekty. Prvým z projektov bol Hostel_areál baní Handlová autorky Simony Fischerovej z Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Spoluautormi boli  Ing. arch. Štefan Polakovič a Ing. arch. Jozef Bátor, PhD.

Pôvodný industriálny objekt slúži ako triedička uhlia v banskom areáli Handlová. Čo sa však s touto budovou stane po ukončení ťažby v roku 2023? „Prvotnú myšlienku využitia budovy načrtol jej samotný priestor. Plášť z betónových panelov v sebe ukrýval monumentalitu odľahčenú od vnútorných nosných systémov masívnou oceľovou konštrukciou po obvode. Modul nosnej sústavy a presvetlenie horizontálnymi oknami navádzal na jej nové využitie. Na prízemí boli navrhnuté verejné funkcie ako kaviareň, bar, flexibilný priestor pre udalosti či recepcia. Druhé poschodie bolo venované herným a spoločenským priestorom či jedálni/raňajkárni. S prízemím komunikuje veľkorysou galériou. Na treťom až ôsmom poschodí sa nachádzajú izby hostela,“ približuje svoj projekt autorka.

Podľa slov Simony Fischerovej má aktivácia územia veľký potenciál. Okrem podpory turizmu a ekonómie vyzdvihla aj ekologický dopad.  „Využitie pôvodných objektov a ich konštrukcií predchádza množstvu stavebného odpadu, ktorý by bol vyprodukovaný pri využití areálu na iné účely bez zreteľu na hodnoty pôvodných industriálnych budov,“ vysvetľuje autorka.

Študent

Spojenie oddeleného

Druhým oceneným študentským konceptom je Keramická dielňa a showroom Terézie Kováčikovej z Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Autorka si dala za cieľ vytvoriť v priestore s rozlohou 110 metrov štvorcových keramickú dielňu a showroom. Oddelené priestory však spája sklo. Vďaka tomu môžu návštevníci vidieť hotové keramické výrobky i samotný proces výroby.  „Priestor sa nachádza v jednej z budov starého Banskobystrického pivovaru. Tento komplex v súčasnosti nie je sprístupnený verejnosti, avšak disponuje vzácnymi architektonickými prvkami ako napríklad reťazová závesná strecha od českého architekta Bedřicha Schnircha, ktorá sa ako jediná zachovala. Odkazom na ňu je práve konštrukcia nad showroomom,“ hovorí autorka.

Na oddelenie a zároveň prepojenie dvoch častí interiéru použila autorka materiály ako sklo, kov, keramika a corian. Cieľom však bolo aj zachovanie genius loci, čo sa jej podarilo zachovaním pôvodných obvodových múrov. „Farebnosť oboch priestorov taktiež odkazuje na dve zóny. Biela liata podlaha v showroome predstavuje čistú zónu pre zákazníka a sivá liata podlaha, ktorá vizuálne nadväzuje na múry a pracovnú časť s výsuvmi, predstavuje špinavú zónu, kde je kľúčová hlavne ľahká údržba,“ dodáva Terézia Kováčiková.

Cena verejnosti

Nebudeme fitko, ale social club

Okrem poroty mala možnosť vybrať najlepší interiér aj verejnosť. Viac ako päť tisíc hlasov vo online hlasovaní nakoniec rozhodlo o víťaznom interiéri. Cenu verejnosti tak získali autori Mira a Peter Maukšovci. Hlasujúcich najviac zaujal ich interiér športovo-vzdelávacieho centra DAVAJ MAKAJ v Košiciach.

„Osoba trénera Radyho Gergeľa známeho vo fitness kruhoch bola zárukou silnej erudície. V čase nášho prvého kontaktu sídlil so svojou prevádzkou v priestoroch, ktoré nezodpovedali kvalite ponúkaných trénigov,“ vysvetľujú autori z ateliéru Maukš.

Zadaním bolo vytvorenie priestoru, z ktorého sa ľudom nebude chcieť odísť a budú sa doň radi vracať. „Chceme skutočných 500 nadšencov, o ktorých sa budeme dobre starať. Nebudeme fitko, ale social club,“ opisujú zadanie Mira a Peter Maukšovci.

Vďaka átriu a francúzskym oknám nie je v priestore badať fakt, že sa v podzemných priestoroch.  „Pastelová farebnosť a zabývaný pocit drevených obkladov kontrastujú so surovým povrchom betónu a oceľou strojového vybavenia. Opakujúci sa motív kruhu v interiéri odkazuje na terč, bod, ku ktorému smeruješ, stred, úbežník perspektívy, vanishing point, cieľ,“ hovoria na záver víťazi Ceny verejnosti.

A ktorí z víťazných interiérov najviac zaujal vás? Napíšte nám váš názor do komentára pod článkom. Pre viac informácií o nominovaných i víťazných interiéroch a ich autoroch nezabudnite sledovať náš web i sociálne siete.

Mirka