Stĺp z mycélia a odpadových kávových šálok

Dva metre vysoký Tree Column má ryhovanú, zvlnenú štruktúru pripomínajúcu kmeň stromu. Jeho tvar bol algoritmicky navrhnutý tak, aby zvýšil jeho štrukturálnu kapacitu a poskytol optimálne podmienky pre rast mycélia, koreňového systému húb.

Objekt bol skonštruovaný zmiešaním mycélia so surovinou z odpadových kávových šálok zozbieraných z okolia Londýna. Následne sa táto zmes tlačí na stroji podobnom tomu, ktorý sa používa na 3D tlač s hlinou.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Gaia Art Foundation (@gaiaartfoundation)

Po vytlačení mycélium spotrebuje rozvláknené papierové kelímky a narastie. Tým pokryje celý stĺp a začne produkovať jedlé huby, ktoré je možno jednoducho odtrhnúť. Štruktúra koreňa mycélia sa následne vysuší a vytvorí sa tak nosný architektonický prvok s prirodzenými izolačnými a protipožiarnymi vlastnosťami.

Blast Studio pracuje na rozšírení technológie na tlač pavilónu. Okrem toho dúfa, že pomocou tejto technológie dokáže v budúcnosti postaviť celé budovy.

Spoluzakladateľka Paola Garnousset povedala pre portál dezeen.com, že by to mohlo efektívne umožniť mestám vytvoriť architektúru z vlastného odpadu a zároveň zabezpečiť jedlo pre ich obyvateľov. „Našou víziou je spustiť nový typ živej architektúry,“ dodala.

Unikátny proces

Výrobný proces Tree Column začína drvením papierových kávových šálok a ich varením vo vode. Tým sa vytvorí sterilizovaná papierová kaša. Tá sa potom zmieša s mycéliom, ako aj so všetkými požadovanými prírodnými pigmentmi.

Výsledná pasta z biomasy sa pretlačí cez extrudér a tlačí sa 3D tlačiarňou, vrstva po vrstve, aby sa vytvorilo 10 samostatných modulov. Tie sú naukladané do stĺpca s výškou 2,1 metra a spojené dohromady pomocou väčšieho množstva mycélia.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Blast Studio (@blast.studio)

Jeho mnohé záhyby a štrbiny boli generatívne navrhnuté tak, aby vytvorili štruktúru, ktorá by mohla podporovať proces rastu mycélia vytváraním chránených „mikroklimatických vreciek“, ktoré zachytávajú vlhkosť.

“Aby mycélium dobre rástlo, potrebuje vlhké prostredie mimo prúdenia vzduchu. Inšpirovali sme sa preto tvarmi kaktusov, ktoré môžu úspešne rásť na púšti zachytávaním vlhkosti z vetra a vytváraním tieňa v ich záhyboch,“ vysvetlila Garnousset.

Počas prvých troch až štyroch týždňov, kým sa mycélium nerozrastie a pokryje celý stĺp, je potrebné ho uchovávať v uzavretom vlhkom prostredí podobnom skleníku.

Následne sa suší pri 80 stupňoch Celzia, čím sa organizmus účinne zabíja, aby sa zastavil jeho rast a stuhol materiál, ktorý má podľa Blast Studio podobnú štruktúrnu kapacitu ako drevovláknitá doska strednej hustoty.

Ambiciózne plány

“Stĺpec je veľmi ľahký a dobrý v kompresii aj ohybe vďaka elasticite materiálu. V malých stavbách, ako sú domy a malé budovy, môže byť betón nahradený mycéliom,” povedala zakladateľka štúdia Blast Studio.

Vedeli ste, že? Ak je stromový stĺp poškodený alebo už nie je potrebný, možno ho recyklovať a znovu vytlačiť, aby vytvoril nový architektonický prvok.

Blast Studio však tiež hľadá spôsob, ako vytvoriť samoopraviteľnú verziu stĺpa vysušením mycélia len natoľko, aby sa zastavilo množenie bez zabitia organizmu. To by mu umožnilo znovu prerásť cez akékoľvek trhliny po vystavení vode.

Stĺp je v súčasnosti vystavený ako súčasť výstavy Waste Age v londýnskom Design Museum. Neskôr bude použitý ako prvý stavebný blok pre pavilón, ktorý štúdio dúfa, že ho postaví do konca roka. Cieľom štúdia je dokázať, že jeho technológia by sa dala použiť vo väčšom architektonickom meradle.

Pre viac zaujímavostí nás nezabudnite sledovať aj na sociálnych sieťach.

Mirka