Biologická verzia terazza
Tieto unikátne kúsky nábytku sú koncipované na použitie v reštaurácii, kde sa podávajú japonské jedlá vyrobené z miestnych švédskych produktov, v snahe ukázať svojim hosťom neočakávanú hodnotu plytvania potravinami.
Materiál vyvinutý spoločnosťou Härdh sa podobá na biologickú verziu terazza. Namiesto cementového základu však získava svoju pevnosť z rozdrvených mušlí, ktoré sú rovnako bohaté na uhličitan vápenatý.
Aby sa predišlo plytvaniu z výrobného procesu, všetky zvyšky biomateriálu boli formované do malých opierok na paličky, nazývané hashioki, alebo používané ako hnojivo bohaté na živiny na farme na streche Vrå, kde reštaurácia získava niektoré zo svojich bylín a zeleniny.
„Celá budova, kde sa nachádza Vrå, vytvára malý ekologický systém, ktorý poskytuje ľuďom jedlo a na oplátku to vracia prírode,” vysvetlila podľa portálu dezeen.com autorka.
Odpad z kuchyne dostal druhú šancu
Na vytvorenie materiálu rozdrvila spoločnosť Härdh ulity ustríc na kúsky rôznych veľkostí a spojil ich so sušenými kúskami kombu – jedlej chaluhy, ktorá sa tradične používa na prípravu polievkových vývarov v japonskej kuchyni.
Tieto dve zložky spolu pôsobia ako agregát a pomáhajú vytvárať škvrnitú textúru, ktorá pripomína terazzo. Zmes je spojená rybím lepidlom, prírodným lepidlom vyrobeným varením rybích kostí a škrobom pochádzajúcim z vody používanej v reštaurácii na namáčanie ryže.
„Ešte predtým, ako som začala s projektom, vedela som, že chcem použiť divoké ustrice Crassostrea gigas zo švédskeho západného pobrežia, pretože sú bohatým lokálnym zdrojom,” povedala Härdh pre spomínaný portál. „Ostatné komponenty sme vybrali na základe prieskumu odpadkového koša v reštaurácii,” dodala.
Po spojení všetkých surovín bolo vytvorené cesto podobné betónu, ktoré dizajnérka odliala do dvoch samostatných foriem, aby vytvorili geometrickú základňu a sedadlo. Namiesto pridania ďalšieho lepidla sa biomateriál použil aj ako tmel na spojenie dvoch rôznych komponentov a na zalepenie akýchkoľvek dier.
Silný odkaz pre návštevníkov
Autorka sformovala zvyšky materiálu do podlhovastých kamienkov, ktoré slúžili ako opierky na paličky, čo ilustruje rôzne mierky a aplikácie, na ktoré môže byť materiál použitý.
Taburetka, ktorá bola navrhnutá tak, aby predvádzala rôzne povrchové úpravy, má vnútro s hrubým a organickým tvarom, zatiaľ čo vonkajšia časť je ostro brúsená a jemne zahladená. Vďaka zameraniu sa na hmatateľnosť Härdh dúfa, že obehové princípy nulového odpadu budú hmatateľné a zrozumiteľné pre hostí reštaurácie.
„Niekedy nestačí niečo pochopiť prostredníctvom textu alebo vysvetlenia. Musíme niečomu porozumieť viacerými zmyslami, napríklad keď si batoľatá vkladajú veci do úst, aby preskúmali, ako fungujú. Môže to pridať niečo k zážitku hosťa, sledovať ingrediencie od jedla na tanieri až po odpadový materiál a interiérový objekt,“ vysvetlila.
Zelenšia alternatíva
Keďže rybie lepidlo sa rozpúšťa vo vode, Härdh tvrdí, že konečné návrhy môžu byť recyklované na vytvorenie nových predmetov alebo ponechané na biodegradáciu, hoci ešte netestovala, ako dlho by to trvalo.
“Materiál je vyrobený len zo zložiek, ktoré pochádzajú z prírody a tak sa môžu do nej i vrátiť. Ustrice a rybie lepidlo obsahujú veľa dobrých živín, ktoré možno použiť na obohatenie pôdy. Okrem ryžového škrobu všetky zložky pochádzajú z oceánu, vďaka čomu je materiál biologicky odbúrateľný aj vo vzťahu k oceánu,“ dodala na záver Carolina Härdh.
Keďže lastúry ustríc pozostávajú z približne 95 percent uhličitanu vápenatého, stále viac konštruktérov ich začalo používať ako trvanlivú biomateriálovú alternatívu k ťaženému uhličitanu vápenatému vo forme vápenca, materiálu náročného na emisie používaného na výrobu cementu.
A aký je váš názor na tento ekologický a zároveň dizajnový projekt? Vedeli by ste si niečo podobné predstaviť aj vo vašej obľúbenej reštaurácii? Podeľte sa o názor v komentároch.
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.