Zrod vesmírnej stanice

„Idea vesmírnej architektúry sa mi veľmi zapáčila a povedal som si, že musím využiť túto šancu. Téma diplomovky bola totiž slobodná a stačilo si nájsť príslušného profesora – konzultanta, ktorému bola tematika blízka. Zvolil som si teda diplomovú prácu, v ktorej opisujem zrod vesmírnej stanice, ktorá by čistila vesmír.“

„V prvotnom koncepte som vymyslel vesmírnu stanicu na recykláciu vesmírneho odpadu. Mal to byť veľký hangár s ľudskou posádkou. Keďže som to pripravoval na univerzite s architektonickým zameraním, mal byť v návrhu zdôraznený vzťah k človeku.“

Ivan Maťas prepracoval prvotnú verziu a využil poznatky firmy Made In Space, ktorá pracuje na robotoch s kapacitou tlačiť 3D štruktúry z kovu priamo vo vesmíre. Tým by sa obišlo dôležité kritérium ovplyvňujúce vesmírnu architektúru, ktorým je veľkosť rakiet.

„Vesmírna architektúra je veľmi modulárna a každá súčiastka musí byť stavaná tak, aby sa vošla do rakety. Toto sa však dá preskočiť a môžu sa stavať väčšie objekty priamo vo vesmíre,“ zdôrazňuje Ivan Maťas.

„Cieľom stanice bolo spracovať segmenty starých nefunkčných rakiet, ktoré sa mali v hangári zošrotovať, zmenšiť a následne posielať do solárnych pecí, kde by sa pri rôznych teplotách vytriedili rôzne kovy. Tak by vznikol nový materiál, ktorý by mohli využiť roboty na tlačenie ďalších 3D štruktúr.“

„Existujú vedecké štúdie, v ktorých sa píše, že ak nezačneme odoberať aspoň päť veľkých kusov ročne, už nebudeme mať šancu skontrolovať celkový nárast úlomkov. “

Štúdie realizovateľnosti

Prvé dve verzie slovenský architekt odprezentoval ešte počas štúdia v roku 2018 na kongrese IAC-International Astronautical Congress v Bremene. Dostával „feedback“, že nápad je dobrý, ale technológia nie je ešte tak ďaleko, aby sa dala vystavať veľká stanica s hangárom, kde by sa drvili rakety.

„Okrem toho, obe verzie potrebovali veľké množstvo materiálu zo Zeme, čím sa stali ekonomicky nerentabilnými. Rozhodol som sa, že to urobím v menšom meradle a navrhnem výskumnú stanicu na vesmírny odpad. Tá by súbežne mohla začať recyklovať a zbierať materiál na výstavbu veľkého recyklačného hangára v budúcnosti,“ hovorí Maťas.

Vesmírna architektúra aj bez gravitácie

„Vesmírna architektúra má svoje špecifiká a najviac ma na nej lákalo, že netreba pracovať s gravitáciou a pri výpočtoch sa dá použiť všetkých šesť strán jednej miestnosti,“ hovorí Ivan Maťas, ktorý zostrojil model v pomere 1:33 pozostávajúci zo sprejovaného a čistého 3D tlačeného PLA (polyesterový výrobok z rastlinných materiálov), akrylového skla a zliatych polyuretánových elementov.

„Architekt musí rozmýšľať v 3D, lebo sa dá využiť celý objem miestnosti. Človek vo vesmíre má inú pozíciu tela a od toho sa odvíjajú aj mierky nábytku vo vesmírnom module. Treba premýšľať nad množstvom nových ergonomických a svetelných zákonitostí, ktoré fungujú inak ako na Zemi,“ hovorí Maťas.

„Verím, že si prácu niekto všimne a že sa tak problematika vesmírneho odpadu dostane aj medzi širokú verejnosť,“ dodáva Ivan Maťas, ktorý v súčasnosti pracuje v architektonickej kancelárii bof-architekten v Hamburgu. „Vesmírna architektúra je pomaly sa rozvíjajúce priemyselné odvetvie, ale s veľkým potenciálom v budúcnosti.“

Zdroj článku: asb.sk