Z vizuálneho pekla príjemný priestor

Za víťazným projektom stojí spolu s Jurajom Hubinským i Peter Kuklica a Martin Smerek. K projektu obnovy Mestského domu v Trenčianskych Tepliciach sa dostali vďaka spolupráci s jedným z majiteľov, pre ktorého realizovali zákazku eventového priestoru v Žiline. „Na projekte sa nám osvedčila vzájomná spolupráca. Neskôr sme pre nich robili aj firemné kancelárie a ďalšou zákazkou bola práve Likérka,“ priblížil v rozhovore Juraj Hubinský.

Po dlhom hľadaní vhodného priestoru pre zámery majiteľov, sa rozhodli pre objekt, v ktorom bolo kedysi holičstvo, mäsiarstvo, ale aj reštaurácia. „Poslednou prevádzkou, ktorá sa v týchto priestoroch nachádzala, bola herňa s hracími automatmi, nálepkami na oknách, ktoré bránili výhľadu z exteriéru. Bol to zatuchnutý a zafajčený priestor a vizuálne peklo,“ opísal svoje dojmy autor.

Požiadavkou majiteľov bolo vytvorenie vhodného priestoru pre výrobňu likéru a ginu a degustačný priestor. Pôvodné plány nepočítali s kaviarňou, no postupom času sa projekt menil a vyvíjal. Vo výsledku preto tím na základe požiadavky majiteľov vytvoril príjemné miesto s niekoľkými stolmi vhodné pre degustáciu likéru i posedenie pri káve. 

Likérka je vďaka svojej polohe na začiatku pešej zóny i parku ústredným bodom, kde sa ľudia zastavia a príjemne strávia čas.  „Aj vo fáze, keď bol nakreslený plán, prichádzali ďalšie požiadavky. Doplniť sme museli kávovar, mlynček a podobne. Možno sa to nezdá, no i tieto veci narušia priestor. Najmä ak ide o pôvodný objekt a sme do istej miery obmedzení plochou a metrami štvorcovými. Takže sme to tam museli vtesnať. Myslím, že to nakoniec vyšlo,“ vysvetlil Juraj Hubinský.

Nadšenie majiteľov

Tím tak stál pred výzvou, v ktorej bolo potrebné vytvoriť výrobňu likéru a ginu, predajňu, plničku aj priestor na degustáciu a kaviareň. Dôležité bolo i logické, funkčné i vizuálne prepojenie týchto častí. Juraj Hubinský, ktorý interiér osobne prezentoval i odbornej porote, vyzdvihol i nadšenie a angažovanosť zo strany majiteľov. Podľa jeho slov priniesli majitelia do projektu niečo, čo ho vo výsledku obohatilo. „Jeden z majiteľov sa angažoval napríklad v tom, že mal chuť hľadať na internetových bazároch kameninové nádoby na zrenie. Nakoniec našiel tisíc litrové nádoby a nechal ich doviesť. Aj toto bolo pre nás spestrením a potešením, že aj klient je zdravo zapálený pre projekt a chce, aby to dopadlo dobre,“ dodal.

Okrem toho mali majitelia i jasnú predstavu o sedení v kaviarenskej časti. Požiadavkou bolo, aby boli kreslá v kaviarni mäkké a čalúnené s cieľom vytvorenia mäkkého pocitu a príjemnej atmosféry. „Ďalej nám dávali aj guidelines z hľadiska dizajnu. Jedným z nich bol fakt, že kúpeľní hostia sú väčšinou dôchodcovia. Preto bolo dôležité, aby interiér nebol príliš minimalistický a surový. Chceli sme preto v rámci detailov pripomenúť dobovosť a odkázať na históriu kúpeľov a kúpeľného mesta ako takého,“  

Keďže ide o meštiansky dom z 20. rokov, autori v projekte abstrahovali dobový charakter objektu. „Všetko sme si naštudovali a chceli sme zachovať pôvodného ducha objektu aspoň v nejakých abstrahovaných náznakoch. Na jednej strane sme nechceli, aby priestor pôsobil historicky, no chceli sme dosiahnuť súčasný vizuál s odkazom na minulosť. Budove sme vrátili pôvodné členenie okien a pripomenuli, ako vyzerala kedysi,“ tvrdí architekt a výtvarník, ktorý stojí za projektom reštaurácie OYSHI či eventovým priestorom v Žiline.

Pozitívny impulz pre ďalšiu tvorbu

Čo sa týka interiéru, požiadavkou majiteľov bol lekárenský charakter priestoru. To vyplýva z faktu, že ide o výrobňu bylinného likéru doktora Oscara Kramera, ktorý prišiel do Trenčianskych Teplíc a liečil. I samotný dizajn fľaše vychádza z pôvodných hnedých fľašiek, ktoré sa používali kedysi. „Obchod je obložený bielymi kachličkami, čo pôsobí čisto a sterilne. Naviac, tmavé fľaše na bielom pozadí vyniknú a zasvietia. Tým sme chceli dosiahnuť galerijný efekt, kedy sa na bielom pozadí vyníma niečo tmavé. O opačný efekt sme sa snažili v priestoroch, kde sa likér vyrába. Tie sú celé v čiernej farbe vrátane podlahy, stien i stropov. Tu je pozornosť upriamená na antikorovú sústavu, kde sa páli alkohol pomocou bodového nasvietenia. Keďže je lesklá, tak zasvieti a upúta práve na tmavom pozadí. Táto časť je od kaviarne predelená len sklenou priečkou,“ opisuje interiér autor.

Každý z priestorov prístupných verejnosti je v inej farbe. Spomínaný obchodík je biely, kaviarenská časť je v zemitých odtieňoch hnedej a béžovej, predsieň toaliet je zelená. Zelená je jediná výraznejšia farba, ktorá sa v Likérke objavuje a je odkazom aj na zeleň, ktorá sa nachádza v kaviarni. „Technicky išlo o jednoduchú stavbu, kde sa riešilo len spevňovanie stropov. Vybúravali sme tam dosť veľké otvory medzi kaviarenskou časťou, chodbou a obchodíkom. Tieto zásahy si vyžadovali veľa statiky a spevňovania,“ vysvetlil víťaz INSAID AWARDS 2021 a dodal, že ho úprimne teší, keď jeho dielo podobným spôsobom zhodnotí odborná obec.

Slovenské interiéry majú potenciál 

Aktuálne bolo spustené i prihlasovanie do tretieho ročníka súťaže INSAID AWARDS 2022, ktoré potrvá do 30. júna 2022. Viac informácií nájdete na insaid.sk.

„Slovenské interiéry majú potenciál. Úplne nový a čerstvý vzduch prinášajú do tvorby mladé štúdiá. A jednak je tu i iná generácia klientov, ako bola kedysi. Mladí ľudia si chcú zariadiť pekné bývanie, alebo pekné priestory. Aj pri Likérke nám jeden z majiteľov povedal, že si nevedel predstaviť, že dizajn môže podporiť predaj i samotnú návštevnosť tým, že sa tam ľudia cítia dobre. Najlepšie je, keď sa dizajn spojí aj s kvalitným produktom a dizajnom loga. Vtedy je to skvelá polievka pripravená z kvalitných ingrediencií,“ dodal na záver Juraj Hubinský.

Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o práci architekta a výtvarníka Juraja Hubinského, prečítate si náš predchádzajúci článok a klikajte i na stránku jurajhubinsky.com. 

Mirka