Dnes je 19.mája 2022, meniny má Gertrúda

Potenciál Dunaja a jeho okolia nevyužívame, má sa to však zmeniť!

Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil v spolupráci s odborníkmi iniciatívy Bratislavský Dunajský Park komplexnú urbanisticko-krajinársku štúdiu Bratislavského Dunajského Parku. Čomu sa venuje a aké stanovuje ciele do budúcnosti?

Natavenie jasných pravidiel

Okrem zberu dát sa komplexná štúdia snaží nastaviť pravidlá jednotlivých aktivít na Dunaji a jeho brehoch. Cieľom dokumentu je prepojenie územia dunajskej prírody a vytvorenie lokalít vhodných na trávenie voľného času. Akýkoľvek zásah by mal takisto dbať i na životné prostredie.

Urbanisticko-krajinárska štúdia Bratislavského Dunajského Parku obsahuje i návrh vodohospodárskej obnovy Dunaja v kontexte tretieho Vodného plánu Slovenska. Metropolitný inštitút Bratislavy podľa oficiálneho webu mib.sk poskytne štúdiu ako východiskový materiál všetkým aktérom, ktorí majú právomoc navrhnuté riešenia v tomto území realizovať.

Bratislavský Dunajský Park (BDP) zahŕňa oblasť od Devína po Čunovo, pozdĺž oboch strán Dunaja mimo urbanizovaných lokalít. Ide o územie, ktoré sa nachádza v najužšom možnom kontakte s hlavným mestom. Prírodné prostredie susedí i s najväčším bratislavským sídliskom Petržalka.

Vedeli ste, že? Sídlisko Petržalka obýva viac ako 100-tisíc ľudí.

V posledných rokoch boli na brehu Dunaja vybudované nákupné centrá či kancelárske budovy. Okrem tohto sa pozdĺž rieky nachádzajú i lužné lesy a záplavové oblasti, ktoré sú využívané na rekreačné aktivity.

Podľa zástupkyne riaditeľa Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorá projekt koordinuje, je cieľom hlavného mesta zodpovedný prístup k ochrane a obnove Dunaja pre súčasné a budúce generácie. „Preto si uvedomujeme, že rýchly rozvoj mesta je treba vyvážiť. Ideálnou protiváhou intenzívnej urbanizácie sú prírodné plochy, ktoré umožnia obyvateľom Bratislavy spomaliť. Avšak doteraz neexistovali žiadne pravidlá, ktoré by obyvateľov usmerňovali, ako sa správať v týchto vzácnych ekosystémoch bez toho, aby ich trvale poškodzovali. Z tohto dôvodu sme vypracovali urbanisticko-krajinársku štúdiu, ktorá vnáša do aktuálneho stavu podložené dáta a navrhuje možnosti usporiadania územia, ktoré prispejú k jeho jednotnému a koncepčnému manažmentu. Vybrané územia v štúdií sa detailne konzultovali s jednotlivými partnermi, ako je napr. Slovenský vodohospodársky podnik či Štátna ochrana prírody SR,  aby sme od začiatku poznali ich názory a záujmy,“ uviedla Dana Hudcová pre spomínaný portál mib.sk. Rovnako však dodala, že našim hlavým mestom preteká druhá najväčšia rieka Európy a zatiaľ nevyužívame jej potenciál dostatočne.

Nevyužitý potenciál Dunaja

Na nevyužitý potenciál Dunaja a jeho brehov upozorňovali odborníci a ochranári životného prostredia už v roku 2019. Občianska iniciatíva neskôr spojila práce s Metropolitným inštitútom Bratislavy, ktorý dostal za úlohu odbornú štúdiu zrealizovať a súčasne sa stal jej odborným gestorom.

Pre inšpiráciu nemusel tím odborníkov chodiť ďaleko. „Pri tvorbe vízie Bratislavského Dunajského Parku nás inšpirovali opatrenia, ktoré urobili vo Viedni, aby rieku pretekajúcu cez mesto lepšie zapojili do každodenného života ľudí. V blízkosti Dunaja vytvorili rekreačné miesta, kde môžu ľudia tráviť voľný čas a zároveň ich aktivita nie je hrozbou pre okolitú prírodu. Za úspechom udržateľného spôsobu ochrany dunajskej prírody stoja regulácie a zonácie, ktoré sú urobené zmysluplne. Vďaka tomu sa docieli, aby sa ľudia mohli voľne pohybovať po parku a súčasne bola príroda chránená. To znamená, že ľudia sa môžu pohybovať len na vyznačených chodníkoch, a tiež je jasne stanovené, kde majú vstup zakázaný. Územie BDP sa môže v budúcnosti stať vstupom do národného parku Podunajsko. Myšlienka národného parku Podunajsko bola tiež jednou z veľkých inšpirácií Bratislavského dunajského parku,“ vysvetlil Martin Mišík, jeden z pôvodných iniciátorov BDP a spoluautor štúdie.

Aktéri, ktorí majú kompetencie v danej oblasti realizovať zmeny tak môžu vychádzať práve z tejto komplexnej štúdie. Dokument je rozdelený na krajinné a architektonické zásahy, a vodohospodárske opatrenia a úpravy brehov. To by malo napomôcť k splneniu troch základných cieľov.

Ciele projektu Bratislavského Dunajského Parku

  • Ochrana územia pred devastačnými zásahmi
  • Obnova prírodnej krajiny
  • Sprístupnenie územia pre verejnosť tak, aby nedochádzalo k ničeniu prostredia

Pohyb ľudí by mal byť korigovaný vďaka zonácii územia. Vzniknú tak i miesta, kde bude pohyb rekreantov úplne obmedzený. Pôjde predovšetkým o územia s vysokým stupňom ochrany.

„Doteraz mesto, ministerstvo či príslušné organizácie nemali k dispozícii takýto druh materiálu. Dnes držíme v rukách štúdiu, ktorá dokáže prepojiť relevantných aktérov v tomto území a skoordinovať ich aktivity a zásahy v prospech dunajskej prírody. Štúdia dokáže významne prispieť k vzniku udržateľného turizmu vytvorením chodníkov, lávok, cyklotrás alebo lokálnych športovísk. Rovnako podporuje vznik náučných centier v prírode. V neposlednom rade chce zlepšiť protipovodňovú ochranu a revitalizáciu dunajských ramien, čím sa zlepší manažment vodného toku a záplavových území,” dodala na záver Dana Hudcová.

Súčasť dokumentu Bratislava 2030

Návrh realizácie spomínanej štúdie je obsiahnutý i v strategickom dokumente Bratislava 2030, o ktorom sme vás na našom webe informovali v minulosti.

Dokument Bratislava 2030 navrhuje revitalizáciu 3 až 5 čiastkových území, 12,7 kilometra brehov a ramien rieky Dunaj. Rovnako by sa malo zabezpečiť, aby Bratislavský Dunajský Park získal štatút významného prírodného, kultúrneho a rekreačného územia mesta s náležitým stupňom ochrany – chránené územie.

„Vzhľadom na to, že BDP rieši rozsiahle územie naprieč Bratislavou, vzniklo aj memorandum o spolupráci. To doteraz podpísali minister životného prostredia Ján Budaj, primátor hlavného mesta Matúš Vallo, starosta Petržalky Ján Hrčka, Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Vodohospodárska výstavba š.p., Štátna ochrana prírody, WWF, Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Slovenská ornitologická spoločnosť, Asociácia bratislavských vodáckych klubov a tiež občianska iniciatíva Bratislavský Dunajský Park. Signatári memoranda sa zaviazali, že využijú svoje možnosti a kompetencie na napĺňanie vízie BDP a tiež sa budú podieľať na ochrane a obnove prírodného prostredia na brehoch Dunaja,“ uvádza portál metropolitného inštitútu Bratislavy.

Aký je váš názor na projekt Bratislavského Dunajského Parku? Podeľte sa oň v komentároch pod článkom.

Miroslava Luptakova
Email Miroslava Luptakova

Aký bol pre Vás tento článok?

  • 2x
  • 7x
  • 0x
  • 0x

Pridať komentár k článku

Dostávaj najlepší obsah mailom

Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah. Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.

Odosielať
Vyhľadávanie